v Košiciach, kde sa mi podarilo vyspovedať niektorých slávnych (alebo známych?) účinkujúcich. Ako totiž povedal Peter Nagy, aj keby sa niekto možno raz tešil z jeho neúspechu, jemu je to jedno, lebo on slávu zažil a byť známym je poďla neho krajšie. Rozhodol sa, že si do nového roka určite nedá žiadne predsavzatie, aby nemusel niečo trápne odvolávať.
Kataríne Hasprovej bolo tiež niečo jedno, ale tentoraz to bola neprítomnosť Petra Dvorského, ktorý sa doma liečil z chrípky. Vraj koncert v Bratislave ledva odspieval a na Košice mu už neostali hlasivky. Pre Katarínu sú predsavzatia zbytočné, ale predsa si niečo želá. Nerada by prišla o hlas, chcela by pokračovať vo svojej speváckej kariére a vydať nové CD.
V živote Janka Ledeckého už najväčší prelom nastal:
"Všetko sa to začalo napísaním nového muzikálu Hamlet. Postavilo sa k nemu divadlo Kalich a od jeho premiéry na začiatku novembra je to stále vypredané dávno pred predstavením. Želám si, aby som bol zdravý, aby sa mali ľudia radi, a aby sme dokázali prekonať problémy, ale hlavne si želám, aby ten Hamlet v Kalichu bol stále taký vypredaný."
Známy klávesák Vašo Patejdl by si už konečne raz chcel nájsť čas aj na niečo iné ako neustále sediať za klavírom: "Rád by som si prečítal nejakú knihu, išiel do divadla, pozrel nejaký dobrý film, alebo zašiel do prírody. V tomto roku by som si už naozaj chcel s kľudným svedomím povedať, že som menej robil a viac odpočíval."
Jiří Korn ako inak vždy originálne si už žiadne predsavzatia nedáva, lebo "... ja som už všetko splnil, a ak predsa, tak nie do nového roku, ale počas neho a vždy všetko usilovne dodržím." No človek je stále nespokojný a vždy siaha za vyššími cieľmi, vždy sa nájde niečo po čom túži. A je dôležité sa k tomu nejakým spôsobom dopracovať.
Ak chce Marie Rottrová s niečím prestať, alebo začať, nepotrebuje na to nový rok. "Podľa astrológov má byť tento rok rokom Vodnára, čo znamená oduševnenie celého sveta. Keby sa to vyplnilo, bolo by to úžasné, pretože to posledné storočie tohto tisícročia bolo v znamení veľkého technického pokroku a bolo by dobre, keby ten pokrok nastal aj v medziľudských vzťahoch." A ako sa pozerá na svoje doterajšie prežité roky? "Ja by som na svojom živote nemenila nič, pretože si myslím, že každá udalosť, každý zážitok a vlastne aj sklamanie a šťastné chvíle človeka formujú do takej podoby v akej je." Ešte mi prezradila, že zo slovenských spevákov sa jej najviac páči Pavol Habera a Jožo Ráž, ktorému veľmi fandí a je jej veľmi ľúto, čo sa mu stalo, lebo ho vždy mala rada.
Pán dirigent Rudolf Geri sníval už dvadsať rokov o tom, že bude dirigovať práve tento koncert. A aké má predsavzatie? "Presvedčiť ľudí okolo mňa aby začali normálne rozmýšľať, a aby začali konať, tak ako sa na ľudí patrí."
Karel Černoch si skromne praje, aby boli všetci zdraví, aby to bolo len o kúsok lepšie ako v minulom roku. Chýbať nesmie láska tolerancia a trocha šťastia.
Marcel Palonder nemá problém, chcel by prestať fajčiť a vždy spievať. "No predovšetkým dokončiť muzikál Nostradamus, ktorý teraz pripravujem, a keď sa mi ho podarí odpremiérovať, tak z toho budem mať nekonečnú radosť. Je to aj preto, lebo práve Nostradamus predpovedal koniec sveta a bolo to práve na toto obdobie, ale ja z neho chcem vytiahnuť práve to východisko z núdze, alebo pre ľudstvo, že sa zachránime, aby sme krásne žili."
Jedným z účinkujúcich bol aj Košický detský spevácky zbor na čele s Oľgou a Ľubomírom Varínskymi, ktorí založili tento zbor už v roku 1975. Ten má meno nielen na Slovensku ale aj v Európe. Jediné, čo si pani Varínska praje je to, aby sa už tohto roku mohla konečne poriadne vyspať.
A pre všetkých dúfam aspoň čiastočne zainteresovaných,
myslíte na to, že tento rok je ešte stále súčasťou tohto milénia a to nové príde až 1. januára 2001.
Autor: Alex Holováčová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
