veľa ľudí, ktorí by sa zhodli na jednoznačnej definícii duševnej zrelosti človeka. Tak ako niektorí môžu duševne dospieť v 15-tich, iným to ledva stihnú po tridsiatke. Do veľkej miery to závisí od osobnosti, intelektu ale aj od počtu a náročnosti skúšok, ktoré absolvujeme v škole života. V súvislosti s premenou chlapcov na mužov mnohí do spomínanej skupiny životných skúšok radia aj základnú vojenskú službu. Či ňou naozaj je, by zrejme vedeli najlepšie posúdiť tí, ktorí ju absolvovali.
O vzniku tzv. brannej povinnosti, priebehu odvodového konania a ďalších náležitostiach týkajúcich sa vojenského výcviku sme sa porozprávali s kpt. Mariánom Habovčíkom z Úradu vojenskej správy v Košiciach.
"Brannú povinnosť rieši branný zákon 351/97 Z. z., podľa ktorého sa branná povinnosť vzťahuje na každého mladého muža, ktorý v danom roku dovŕši osemnásty rok života. V roku 2000 je to teda ročník narodenia 1982. V decembri pred týmto rokom (v našom prípade je to rok '99) obecný úrad, v mieste bydliska branca, odovzdá okresnej vojenskej správe menný zoznam tých, ktorí v roku 2000 dovŕšia 18 rokov. V januári títo chlapci vypĺňajú dotazníky brancov, kde poskytujú informácie o svojom zdravotnom stave, záujmoch atď. V priebehu februára ich okresné vojenské správy spracúvajú a spravidla v druhej polovici marca začínajú pravidelné odvody, ktoré trvajú zvyčajne do júna a slúžia na zistenie zdravotného stavu. V októbri potom prebiehajú dodatočné odvody a v prípade zníženej zdravotnej klasifikácie sa udeľuje odklad zo zdravotných dôvodov na 12 až 36 mesiacov. Po odvedení občanov nasleduje ich povolávanie na výkon vojenskej služby. Podľa zákona je odvedenec povolaný spravidla v danom roku alebo v nasledujúcom roku, ak tomu nebránia zákonné podmienky."
Trochu iný je postup u tých, ktorí pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Ako sme sa dozvedeli, každý občan si môže podať žiadosť o udelenie odkladu. Predpokladom udelenia odkladu je splnenie podmienok, ktoré vymedzuje Branný zákon. Môžu to byť dôvody nielen študijné, ale i zdravotné, rodinné, sociálne.
"V prípade vysokoškoláka, sa predpokladá, že v júli vie, či už je prijatý na VŠ. Na vojenskej správe sa preukáže notársky overeným rozhodnutím dekana o prijatí na štúdium, na základe ktorého je mu vydané rozhodnutie o povolení odkladu do doby ukončenia štúdia. Podľa Branného zákona je potom každý rok do konca októbra povinný predložiť potvrdenie o návšteve školy. Ak ho nepredloží, vojenská správa ho upozorní výzvou, dokonca mu môže odklad prerušiť, čím si branec spôsobí zbytočné komplikácie. Po skončení vysokej školy, prípadne rok po, vojenská správa povolá občana na výkon základnej alebo náhradnej služby," objasňuje kpt. Habovčík.
Nie je vôbec zriedkavým javom, že sa mladí muži snažia "vyvliecť" z absolvovania vojenského výcviku a uniformu si nenavliecť vôbec. Najistejším spôsobom je získať tzv. modrú knižku. "Ak má občan zdravotné problémy, uskutoční sa tzv odvodné konanie na zistenie zdravotného stavu. Ak lekárska správa potvrdí diagnózu, možno mu udeliť odklad na 12 až 36 mesiacov. Potom občan opäť absolvuje lekárske vyšetrenie a ide na odvod. Posúdi sa, či došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Ak nie, náčelník vydá rozhodnutie o trvalej neschopnosti vykonávať vojenskú službu.", vysvetľuje kpt. Habovčík.
V týchto dňoch sa pripravuje novela zákona o civilnej službe. Vedú sa diskusie hlavne o jej dĺžke a existuje niekoľko návrhov. Uvažuje sa v nich o zmenách niektorých skutočností. "Podľa súčasného zákona plynie odvedencovi odo dňa odvodu lehota 15 dní na odvolanie. Po týchto 15 dňoch začína ďalšia lehota, 30 dní, počas ktorej má občan právo podať na vojenskej správe vyhlásenie o odopretí vojenskej služby. (Čo je vlastne žiadosť o tzv. "civilku" - pozn. aut). Vo vyhlásení musí byť uvedený dôvod odopretia. Zo zákona to môže byť na základe svedomia alebo náboženského vyznania. Tieto dôvody sa zvlášť neskúmajú. Teoreticky teda môže vyhlásenie podať každý, na koho sa odvodová povinnosť vzťahuje. V súčasnosti by som ich počet odhadol na asi 5 maximálne 10%.", hovorí kpt. Marián Habovčík.
Ako sme sa ďalej dozvedeli existuje základná vojenská služba, náhradná služba a civilná služba.
Náhradná služba trvá 5 mesiacov a zákon presne určuje, kedy o ňu možno požiadať. Napríklad ak má občan dieťa, je opatrovníkom, alebo z iných rodinných dôvodov.
V prípade, že sa branec rozhodne absolvovať civilnú službu musí v stanovenej lehote podať už spomínané vyhlásenie. Zamestnávateľa zabezpečuje, podľa teraz platného zákona, vojenská správa. Pracovné miesta pre "civilkárov" sú vytvárané vo všetkých sférach hospodárstva. Najčastejšie ide o prácu ošetrovateľov v zdravotníckych zariadeniach, domovoch dôchodcov. Sú zamestnávaní ako vychovávatelia, domovníci, stolári, vodiči, čašníci, kuchári, pracujú s počítačmi atď. Sú v podstate lacnou pracovnou silou, pretože ako prezradil kpt. Habovčík, "zamestnávateľ je občanovi počas výkonu civilnej služby povinný poskytnúť stravnú jednotku 75 Sk na deň (takisto je to aj u vojaka základnej vojenskej služby), pričom toto stravné sa nemusí vyplácať napríklad v prípade, že ide o prácu v domove dôchodcov, kde sa trikrát denne varí. Okrem stravného dostáva občan v civilnej službe od zamestnávateľa aj 400 Sk mesačne služného a 100 Sk ošatného. 30 dní tak vyjde zamestnávateľa na približne 2750 Sk. Civilná služba trvá podľa teraz platného zákona 24 mesiacov."
Základná vojenská služba trvá v súčasnosti 12 mesiacov. Zainteresovaní sa zhodujú v tom, že je jednoznačne náročnejšia. Kým "civilka" oberá mladého muža o asi 8,5 hodín denne, počas výkonu základnej vojenskej služby musí byť k dispozícii 24 hodín. V minulosti bolo zvykom absolvovať základnú vojenskú službu mimo okresu trvalého bydliska, dokonca ani nie v susednom, ale až v ďalšom okrese. Dnes už nie je výnimkou povolanie v mieste trvalého bydliska, k čomu sa však pristupuje hlavne v sociálnych prípadoch.
Kpt . Marián Habovčík patrí medzi spolutvorcov novelizácie zákona o civilnej službe. Je v komisii pre prípravu zákona z dielne ministerstva obrany. "Cieľom nášho návrhu je skrátiť civilnú službu na 1,5 násobok základnej vojenskej služby, t.j. 18 mesiacov. Zároveň by sme chceli umožniť občanom, ktorí majú dieťa, vykonať 1,5 násobok náhradnej služby, t.j. 7,5 mesiacov. Ideme týmto nad rámec štátov NATO, to znamená, že v žiadnom inom štáte aliancie niečo podobné neexistuje. Je to však ešte len v rovine návrhu, a tak k tomu treba i pristupovať. Existuje aj poslanecký návrh poslanca Ištvána, ktorý sa bude prerokúvať v parlamente. Ten navrhuje 15 mesačnú civilnú službu."
Rok 2000 sa vo všeobecnosti považuje za rok veľkých zmien, vstupnú bránu do nového tisícročia a objavuje sa množstvo prognóz o tom aký bude život v nasledujúcich rokoch a desaťročiach. Nuž a čo čaká našu armádu? Uvažuje sa s úplným zrušením vojenského výcviku a zavedením systému podobnému organizácii armády v USA? Odpoveď kpt. Habovčíka bola jednoznačná. "To prichádza do úvahy, keď bude Slovensko ekonomicky tak silné ako Spojené štáty. Znamenalo by to profesionalizáciu armády a u nás sa o takom niečom uvažuje snáď po roku 2010."
Čo dodať? Možno naši (väčšinou) zatiať ešte nenarodení potomkovia budú žiť v ekonomicky silnom štáte a bránu do sveta dospelosti si vyberú sami. A možno vôbec nebude zelená.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
