zo skrine svojho syna, gymnazistu. Nešlo o žiadny rodičovský filcung, ani námatkovú kontrolu. To, že sa hrabal v synovej skrini v detskej izbe, bola vyslovená náhoda. Skúsenosť to bola šokujúca. V skrini objavil niekoľko kovových rúrok. Zdalo sa mu, že náhodne, pekne poukladané rúrky, budú mať nejaký súvis. Skúsil ich do seba pozasúvať tak, aby pasovali. V ruke mal odrazu malokalibrovú pušku na náboje Long Rifle s kompletným uzáverom, rámovou ramennou opierkou a dioptrom. Synátor, gymnazista, si perfeknú zbraň, zložiteľnú do bežnej aktovky, vyrobil sám, za použitia točovky starého otca. Ten, chudák, ani netušil, čo jeho vnuk vyrába. Bývalý gymnazista zostal koníčku verný. Stal sa konštruktérom zbraní. Keby ho ale v tom čase prichytila ruka zákona, bez trestného stíhania by sa to stopercentne nezaobišlo. Zákony sú už také. S ich dopadom mal neslávnu skúsenosť zoznámiť sa dokonca vojak z povolania, momentálne už práporčík v zálohe, tridsaťročný Ján.
Kto nemá svojho koníčka, je asi tak trošku chudákom. Ján koníčka mal. Podľa všetkého miloval zbrane. Ako vojak mal na to plné právo, veď bol pracovne zaradený ako pyrotechnik. Až na to, že pre vojakov, i pyrotechnikov, určité hranice existujú. Ján ich asi nerozlišoval. Podľa rozsudku vojenského obvodového súdu si zadovážil vyše 1200 streľbyschopných nábojov, signálne náboje, rôzne súčiastky streľných zbraní, streľbyschopný ruský samopal z II. svetovej vojny, niekoľko ručných granátov, niekoľko desiatok trinitrotoluénových náložiek a ďalšie nebezpečné veci. Prechovávala ich vo svojej chalupe a v kanceláriách. Obžaloba mu dávala za vinu, že si pozháňal aj dva a pol kilogramu neslávne známeho semtexu. To sa ale preukázať nepodarilo.
Bývalý oficier tvrdil, že si strelivo zhromažďoval len pre svoje vlastné potreby. Sám sa podieľa na výboji zbraní a streliva a náboje s drevenou strelou, ktoré mál v zásobe, podľa neho nepodliehajú povoľovaciemu konaniu. Vykľučkoval s podmienkou. Dostal desať mesiacov s odkladom na jeden a pol roka. Ak by mu preukázali aj ten semtex, skončí asi horšie.
Ján sa koníčka nevzdal. Pokračuje v ňom aj v civile. Údajne sa mu podarilo vyvinúť veľmi zaujímavú a perspektívnu streľnú zbraň. Žiaľ, už je to tak - medze zákona nie vždy prajú géniom. A čo horšie - niekedy im odstrihávajú krídla.
(Meno odsúdeného je zmenené)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
