"dačo sedí na nose". Zmosta-doprosta sa ho totiž opýtala: "Môžeš mi, prosím ťa, povedať, čo ti je? Vidím, že ťa niečo trápi..." "Ale nič! Len to, že ja som stále na cestách a ty... Slovom, že Milan k nám veľa chodí, hocikedy, aj ráno aj večer tu zájde, aj dopoludnia, keď sú deti v škole a ty si doma sama..."
Mária sa skúmavo pozrela na svojho manžela a potom, akoby jej náhle došlo, priam zhíkla: "Panenka skákavá! Hádam by si len nežiarlil na vlastného brata!" A potom niekoľkokrát zaopakovala: "Prisahám ti, tu na kolenách ti prisahám, že som s ním nikdy nič nemala! Môžeš mi veriť!"
O prípade Milana a Mariána, bratov s rozdielnymi povahami, sme v našich novinách už písali A tak aspoň stručne pripomeňme, že Marián je prehnane svedomitý a rodinne založený typ, ktorý v úrade, kde pracuje, si kariéru postupne budoval krok za krokom, stupienok po stupienku... Milan je presne opačný typ voľnomyšlienkár, slobodný umelec, nezávislý a trochu ľahtikár, radšej sa ani neoženil, len priateľky striedal neraz ako na bežiacom páse... Mal more voľného času a nikde nebol zamestnaný, ale o peniaze núdzu nemal, alebo čo je pravdepodobnejšie aspoň to nikdy nedával najavo. Slovom, bohémsky typ. Úplne odlišný od svojho brata. Ten navyše má priveľa pracovných povinností, veľa cestuje po Košickom i Prešovskom kraji, zväčša sám autobusom i vlakom. A ako tak cestuje, dlhé chvíle si kráti rozmýšľaním. V poslednom období najmä o tom, čo robí jeho ženuška, keď on nie je doma a deti sú v škole. Raz v jeden neskorý večer, keď deti už ležali v detskej izbe, Marián s Máriou ešte boli v kuchyni a zrazu k nim došiel Milan. Len tak na cigaretku a jednu becherovku. A vtedy sa strhla zvada - to, čo sa v Mariánovi po celé dni kumulovalo, zrazu vyšlo von. Kričal na svojho brata, chcel ho biť, rozohnal sa, ten druhý tiež a vtedy sa v jeho ruke zjavil nožík. Zomlelo sa to tak rýchlo, na Milanovej hrudi sa zjavila krv, Marián sa zľakol a ušiel. Nožík zahodil... Z posudku znalca z odboru zdravotníctva vyplynulo, že Milan "utrpel zranenia s dobou liečenia 10 dní, ide o zranenia na prednej ploche hrudníka, pričom útočným nástrojom bol nôž s dľžkou čepele 7 centimetrov, útok smeroval do oblasti 2. až 3. medzirebra vľavo v prednej pazuchovej čiare, pričom útočiaca osoba poškodenému spôsobila bodnú ranu veľkosti tri centimetre - pri danej intenzite a vzhľadom na smer útoku mohlo dôjsť k ťažkej ujme na zdraví, ktorá hrozila vo forme zasiahnutia ciev pod kľúčnou kosťou s následným silným krvácaním horného laloku ľavých pľúc."
Načim ešte uviesť, že neskôr šiel k bratovi, aby ho odprosil.
Nebol doma. Našiel uňho iba jednu z jeho početných priateliek. Tá ho vyháňala... Vtedy sa neovládol a s palicou v ruke sa jej začal vyhrážať, že ju dobije na smrť. Prokurátor ho obžaloval z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví, pretože úmyselne chcel svojmu bratovi spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ako aj z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi, keďže "inému sa vyhrážal usmrtením takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu".
Pred súdom povedal, že sa len bránil: "Milan ma začal napádať. Rukou... Preto som sa na neho rozohnal nožom... Ale ja som sa len bránil! Aj to len takým malým vreckovým nožíkom... Keby som ho chcel zabiť alebo mu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, bol by som zobral niektorý z veľkých nožov, ktoré máme doma v kuchyni. Ide o celú sadu nožov na mäso, ktoré visia v takom držiaku. Nič mi nebránilo schmatnúť niektorý z nich a bodať." Viac už nepovedal ani slovo.
"Ale ako, akým spôsobom došlo k zasiahnutiu poškodeného?" opýtal sa ho predseda senátu.
Muž chvíľu rozmýšľal a potom dodal: "Neviem, neviem presne... tak rýchlo sa to všetko zomlelo... Zrejme sa sám napichol na môj nôž..."
Mužov v talároch táto odpoveď evidentne neuspokojila. A tak to skúsili opäť. "Vráťme sa ešte raz k tomu rozhodujúcemu okamihu!" povedal predsedajúci. "Ako vlastne došlo k tomu, čo sa stalo, že poškodený na hrudníku utrpel bodnú ranu?"
"Neviem, naozaj sa nepamätám... Neviem si to vybaviť v pamäti. Viem, len toľko, že Milan, keď už hádka medzi nami vrcholila, sa na mňa opätovne zahnal rukou. Vtedy som z vrecka vybral nožík, ktorý som mal pri sebe a ktorý takmer vždy nosím pri sebe, vytiahol som ho, neotváral som ho, zrejme sám sa pri prudkom pohybe otvoril a vtedy k tomu došlo... Ja som chcel brata odohnať, odraziť jeho útok, ale nechcel som na neho zaútočiť, zapichnúť ho... On sa zrejme strhol a napichol sa na nožík... Zrejme tak to nejako muselo byť. Nožík sa mi sám otvoril." Obžalovaný na margo svojho vreckového nožíka dodal: "Bol riadne rozviklaný, sem-tam sa stalo, že sa sám otvoril, veď už ani nedržal pohromade. Ja som ho používal len tak na desiatu, prirezať si chlebíka, odrezať salámky, natrieť paštétu..." Či to bola pravda alebo nie kto vie? Obžalovaný nožík bezprostredne po čine zahodil. Keď videl, čo sa stalo, spanikáril a ušiel. Nôž zahodil niekde pri kontajneroch a je celkom možné, že ho zobrali Rómovia, ktorí v tom čase v kontajneroch "triedili odpadky". To, že jeho vreckový nožík "bol rozviklaný", potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj jeho manželka. A čo sa týka druhého skutku, toho, že sa bratovej priateľke s palicou v ruke vyhrážal usmrtením, slečna Veronika pred súdom farbisto popísala, ako sa bála, že to naozaj urobí: "Po tom, čo sa Milanovi stalo u nich doma, som mala obavu, že to naozaj urobí a že ma tým papekom zabije. Zrejme mal dôvod, lebo som na plné ústa povedala, čo si myslím o jeho žiarlivosti a že by sa mal dať liečiť! A po tom, čo vyviedol Milanovi, som sa právom obávala..."
Súd uznal Mariána vinným v zmysle obžaloby a naparil mu 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri a pol roka. Tomu sa trest videl privysoký a tak sa odvolal. Avšak odvolací súd "po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti všetkých výrokov napadnutého rozsudku zistil, že odvolanie nie je dôvodné" a tak ho zamietol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
