vysoké cez 3000 m, veľké jazerá a ryžové polia, ktoré sú stále zelené. Precestovať Bali mi trvalo niekoľko dní a v každej novej časti ostrova som a zoznámil s niečím zaujímavým. Už viac ako polstoročie sem prúdia turisti po miliónoch, aby obdivovali neobyčajný súlad medzi ľuďmi a prírodou. Skôr, než sa časť obyvateľov začala živiť turistickými službami, ležala celá ťarcha obživy preľudneného ostrova na jeho mimoriadne úrodnej pôde (produkt sopečnej činnosti).
Iba krátko trvá plavba loďou z mestečka Bangawanga do balijského prístavu Gilismanak. Ostrov Bali je sídlom desiatok rôznych božstiev a obyvatelia veria, že dobro sídli v chrámoch ležiacich na vrchoch a opačne, smerom dole, k moru, sú chrámy mŕtvych. V každom meste a dedine je chrám postavený na najvyššie položenom mieste. Bohovia na Bali nie sú len vymyslené éterické bytosti. Ich prítomnosť je cítiť všade. V množstve obetných miest na uliciach, nárožiach, v ryžových poliach alebo bo vzdušných otvorených chrámoch.
Na dvore každého príbytku vidíme miniatúrne chrámy a na križovatkách ciest sochy. Obyvatelia vyznávajú hinduistické náboženstvo. Majitelia domčeka pri ceste, ktorý bol súčasťou usadlosti roztrúsenej na kopci s ochotou ukazovali ako žijú. Okrem veľkej skromnosti ma zaujali kaplnky na dvore. Vraj každému členovi rodiny patrí jedna. Staršia žena práve roznášala na listoch zo stromu, veľkých ako dlaň, po troške jedla do každej z nich. Podobne to bolo aj v hoteli, kde som býval. Udobrenie si božstiev, ktoré mali chrániť tieto priestory, sa dialo každé ráno nielen pri hlavnom vchode, ale aj na mnohých miestach v celom hotelovom komplexe. Na tanierikoch boli naaranžované kúsky mäsa, hrsť ryže, ovocie a kytička kvetov. Mäso obyčajne zjedli psy a zvyšok sa večer vyhodil. Vraj takto to má byť. Lebo vôňa jedla bola božstvami vstrebaná hneď na začiatku, ešte pred jeho znehodnotením.
Bohatstvo historických pamiatok sa prelína so živou ľudovou kultúrou. Na viacerých miestach som sa priamo v hinduistických chrámoch stretol s veľkou návštevnosťou pri náboženských obradoch. Pôsobivé stretnutie som zažil na cesto do chrámu Alas Kadeton na hinduistickú slávnosť v sprievode pestro oblečených mladých žien. Na hlavách niesli obetné dary majstrovsky uložené vo valcovitom útvare do metrovej výšky. Ich základ tvorili väčšinou grapefruity, jablká, pomaranče a kvety. Tieto prevažne jedlé dary sa umiestňujú na oltár, ktorý má každý chrám. Časť z nich prinesú domov a obetujú v domácej kaplnke vo dvore. Čím je majiteľ bohatší, tým lepšie sú jeho súkromné svätyne vybavené. Platí to najmä o sochárskej výzdobe dvora. Sochy nikdy nemajú obyčajnú ľudskú podobu. Stále ide o obludy s ľudskými, zvieracími a fantazijnými prvkami. Sú sympatické a veselé, usmievajú sa vedľa kaplniek na záhradkách alebo dvoroch.
Pred vstupnou bránou (kelod), po zahalení do sukne (sarong) a previazaní žltou šerpou, som vstúpil do prvého chrámového nádvoria. Ďalšia brána (kori agung) s veľkými kamennými príšerami po stranách a jednou na vrchole, oddeľovala prvé nádvorie od nasledujúceho, hlavného. Príšery na bráne sú na to, aby znemožnili prístup zlým duchom k najsvätejšiemu priestoru. Na hlavnom nádvorí mali veriaci svoje obetné dary vedľa seba. Pri modlitbe držali zopäté ruky nad hlavou a počas celej pobožnosti kľačali. Traja kňazi, pohybujúci sa pri hlavnom oltári, mali na tvárach masky. Démonické masky boli aj po stranách oltára. Súčasťou obradu bolo aj niečo ako svätenie vodou. Jeden z kňazov, prechádzajúc pomedzi veriacich, kropil každého do tváre.
Azda najromantickejšie miesto na Bali je pri chrámoch Tankh Lot, v podvečer, keď zapadajúce slnko na kontrastne sfarbenej oblohe vrhá svoju červeň na ich kontúry a duniaci príliv mora pohlcuje skaly, na ktorých stoja stavby chrámov. Kombinácia týchto javov pôsobí veľmi blahodarne na psychiku hinduistov aj turistov a ponúka k meditácii.
Pri zastávke na ceste džungľou ma prekvapilo obydlie domorodcov, ktoré bolo dobre zamaskované. Okolo niekoľkých chatrčí pobehovali deti, objavili sa aj ženy a na otázku, kde majú chlapov, začali ukazovať smerom hore. Podľa toho som usudzoval, že ich muži sú už niekde v hinduistickom nebi. Keď videli moje rozpaky, odtrhli zo stromu akýsi malý plod a dali mi ho ovoňať. Bol to voňavý klinček, ktorý vďaka exportu poznáme aj u nás. Všetko som pochopil. Dôkladnejším pohľadom bolo vidieť vysoko v korunách klinčekových stromov usilovných oberačov. V šplhaní im konkurujú iba opice, ktoré na niektorých miestach žijú vo veľkých stádach ako v pričom pralese Kedaton, kde sa len ťažko dá uchrániť batožina pred ich hravou lakomosťou.
Krajina je vytvarovaná aj ľudskou rukou do okúzľujúcej a harmonickej podoby. Tanec, rovnako ako maľba či rezbárstvo sa stalo spôsobom, ktorým človek vyzýva bohov. Umenie presiaklo do najvšednejších vecí. Preto každý, kto opúšťa túto romantickú krajinu, odchádza s pocitom, že aspoň na chvíľku pootvoril dvierka raja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
