na výživu svojich rodičov, ak tí nemajú dostatok finančných prostriedkov na svoju obživu. Pre svoju susedu v pokročilom veku, o ktorú jej deti veľký záujem nejavia, by som prosila bližšie ozrejmiť, akým spôsobom má postupovať rodič, keď sa rozhodne od svojich detí požadovať výživné a v akej výške ho môže uplatňovať?
Zn.: Výživné pre rodiča
Odpoveď: Ak rodičia nemajú potrebné zdroje, z ktorých by mohli v dostatočnej miere uspokojovať svoje potreby, sú deti podľa svojich schopností povinné zabezpečiť svojich rodičov tzv. slušnú výživu. Pri určovaní rozsahu slušnej výživy sa prihliada na vek, zdravotný stav a celkovú situáciu, v ktorej sa rodič ocitol. Tento rozsah nemusí však plne zodpovedať životnému štandardu dieťaťa, čo znamená, že rodič nemusí mať takú životnú úroveň, akú má jeho dieťa. Voči rodičovi má vyživovaciu povinnosť každé jeho dieťa, nie však rovnakým dielom, ale v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností a možností k schopnostiam a možnostiam ostatných detí. V praxi to znamená, že keby napr. dcéra ako úradníčka zarábala 5 000,- Sk mesačne a syn ako súkromný podnikateľ niekoľkonásobne viac, bolo by iste nespravodlivé žiadať od oboch príspevok v rovnakej výške. V prípade súdneho vymáhania výživného pre rodiča treba podať v obvode okresného súdu, v obvode ktorého má niektoré dieťa bydlisko.
Odkazy:
Zn.: Vlastník bytu
Pýtate sa, aký význam má odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, keď aj vlastník bytu musí platiť nájomné tak, ako pred jeho odkúpením. Podľa vás aj v neodkúpenom byte majú potomkovia nájomcu, alebo iná osoba, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti v čase jeho smrti právo na ďalšie bývanie v tomto byte. Okrem toho si vlastník bytu musí väčšie opravy, napr. výmenu tečúceho radiátora hradiť sám, kým ostatným užívateľom ho vymenia zdarma.
Ťažko možno s vami v tomto smere polemizovať, je však nesporné, že vlastník bytu má podstatne väčšie možnosti s bytom disponovať, než len jeho nájomca. Vlastník môže byt predať, darovať, založiť bez akéhokoľvek obmedzenia. Pre prípad svojej smrti ho môže závetom odkázať povolanému dedičovi. Nájomca takéto dispozičné práva z bytom nemá. Je pravdou, že aj nájomca zomrie, prechádza právo nájmu na príbuzných (manžel, deti, vnuci), ktorí s ním v deň jeho smrti žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Toto však vyplýva zo zákona, nájomca na rozdiel od vlastníka nemôže počas svojho života sám rozhodnúť, kto má po jeho smrti v jeho byte bývať. Len pri družstevnom byte môže odkázať závetom členský podiel konkrétnemu dedičovi. V neodkúpených družstevných bytoch bude nájomné spravidla vyššie než v bytoch odkúpených, pretože kúpnou cenou bytu zaplatí vlastník družstvu jeho podiel na nesplatenom úvere družstva (anuitu). Na druhej strane za odkúpenie bytu treba zaplatiť neraz sumu, ktorá by postačovala na platenie nájomné aj po dobu niekoľkých rokov, takže je vlastne vždy vecou zrelej úvahy, či sa byt oplatí odkúpiť do vlastníctva, alebo je výhodnejšie ho užívať len ako nájomca.
Autor: Pavol KISS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
