splnomocnenec Viktor Nižňanský. Ako na včerajšej tlačovej besede informoval prednosta krajského úradu Štefan Vranovský, on osobne uprednostňuje model územnosprávneho členenia Slovenska 3+1, teda tri kraje plus Bratislava (Nižňanského koncepcia navrhuje 11+1, pozn.red), nakoľko menšie územné celky bez finančného zázemia nemajú opodstatnenie. Svoje slová Vranovský umocnil príkladom daňovej sily obyvateľstva v jednotlivých krajoch a okresoch. Kým v Bratislave podiel dane na jedného obyvateľa predstavuje 144 tisíc korún, v Košiciach je to 33 tisíc, ale v okresoch Michalovce či Spišská Nová Ves je to len niečo vyše 9 tisíc korún. Hlavnou požiadavkou kraja v súvislosti s reformou verejnej správy podľa Vranovského je, aby presun kompetencií i znižovanie stavov prebehlo paralelne na miestnej i centrálnej úrovni. "Je nemysliteľné, aby ministerstvá v čase, keď už nie sú štátne podniky mali rovnaký počet zamestnancov ako v období, keď mali čo spravovať," uviedol prednosta. V Nižňanského návrhu reformy sa špecifikuje, ktoré činnosti doteraz vykonávané štátnou správou resp. samosprávou by mali zastrešovať odborné agentúry. Podľa Vranovského je nevyhnutné jednoznačne stanoviť, ktoré činnosti to budú, ako aj vyšpecifikovať financovanie týchto agentúr. K ďalším návrhom košického prednostu patrí, aby špecializovaná odborná činnosť krajských úradov prešla z pôsobnosti ministerstva vnútra pod úrad vlády. "Prioritou v reforme musí byť otázka financií, nielen na jej realizáciu, ale aj na fungovanie verejnej správy po realizácii reformy," uviedol prednosta.
Rada vlády sa pripomienkami k návrhu vládneho splnomocnenca pre reformu verejnej správy Viktora Nižňanského bude zaoberať na zasadnutí 15.februára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
