3.10.) je totiž už na dohmat finále, nad ktorým veru mnohí dvíhajú obočie, ak rovno neprepadajú hystérii. Vo Viedni asi vznikne "čierno-modrá" koalícia. Čiže konzervatívnych ľudovcov (ÖVP) so "slobodnými" FPÖ, ktorým velí nacionalistický populista Jörg Haider.
"Demarše", vystríhajúce pred touto konfiguráciou, už dorazili do Viedne asi z piatich metropol EU. V pohotovostnom režime pracujú regimenty ľavicových komentátorov i politológov a bývalý izraelský premiér (ešteže bývalý) Šimon Peres dokonca vyhlásil, že v prípade vstupu FPÖ do vlády vypovie Izrael s Rakúskom diplomatické styky. Dôvodom je, samozrejme, sám Haider, ktorý má príšernú povesť. Najmä "vďaka" dvom výrokom ešte zo začiatku 90.-tych rokov; v jednom pochválil "zamestnaneckú politiku tretej Ríše", v ďalšom označil bývalých príslušníkov SS za "slušných ľudí". Tým si Haider vyrazil na čelo neonacistickú stigmu, ktorú nezmyli ani viacnásobné ospravedlnenia. Čiastočne po zásluhe - z jeho prejavu rasové a proticudzinecké akcenty nevymizli doteraz, hoci ich intenzitu a priamočiarosť výrazne potlačil.
Pokiaľ z pohľadu Európy je nástup FPÖ najmä ranou politickému vkusu a zaužívaným štandardom, pre Slovensko a ostatné krajiny s integračnými ambíciami nesie hmatateľnejšiu hrozbu. FPÖ získala svojich 26% vo voľbách i vďaka programu zásadného spomalenia rozširovania EU. Podľa Haidera treba celý proces posunúť aspoň o desať rokov, čo zdôvodňuje najmä nebezpečím migrácie lacnej pracovnej sily a potrebou zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu počtu cudzincov v Rakúsku. A aj keď Wolfgang Schüssel (terajší minister ZV, predseda ľudovcov) ubezpečuje, že podmienkou koalície s FPÖ je kontinuita zahraničnej politiky, obavy z prítomnosti výrazne izolacionistickej strany vo vláde sú opodstatnené.
Treba si totiž navyše uvedomiť, že Haiderov úspech je reálnym odrazom verejnej mienky, ktorú si nemôže celkom nevšímať ani Schüssel. Napokon, neignorovala ju ani doterajšia koalícia ÖVP so socialistami (SPÖ); len si spomeňme na kampaň, v ktorej sa i vládne strany doslova predháňali v ultimátach za skoršie odstavenie Bohuníc. Podľa reprezentatívneho prieskumu považuje integráciu Slovenska za "správnu" iba 31% rakúskych občanov (Maďarsko 56%, Slovinsko 45%, ČR 36%). Známa je napríklad i požiadavka rakúskych celoštátnych odborov (teda nie Haidera), podľa ktorej by sa mal umožniť vstup postkomunistických susedov do EU až vtedy, keď priemerná mzda tam dosiahne 80% EU.
Ani z našej strany Dunaja teda niet prečo vstup FPÖ do vlády velebiť či preferovať. Napriek tomu sa žiada tlmiť hystériu, ktorá sa už i u nás dvíha. Je predsa jasné, že v koalícii s medzinárodne rešpektovaným členom konzervatívnej internacionály, ÖVP, žiadna reštaurácia nacizmu či akejsi jeho "soft" verzie u susedov nehrozí. Je vylúčené. že by Wolfgang Schüssel sadol za rokovací stôl s Haiderom, ak by si nebol v tomto smere celkom istý. V úcte by sme mali mať i výsledok volieb - podobne ako u nás rok predtým, i rakúsky volič hlasoval za zmenu. Dlhoročná vláda koalície SPÖ-ÖVP nastolila v Rakúsku jeden z najodpornejších modelov partokracie v Európe. Tieto dve strany si rozdelili doslova všetky pozície. Nielen štátnu správu, ale i televíziu, rozhlas, banky, poisťovne, nemocnice, školy. Doslova a do písmena - ak je v Rakúsku napr. riaditeľ základnej školy socialista, jeho zástupca MUSÍ byť ľudovec. A Haider nezískal svojich 26% iba proticudzineckou rétorikou, ale napríklad i sľubom, že FPÖ vo vláde rozbije tento systém. Rovnako sa vcelku príjemne počúval i Haiderov ekonomický program - líder kampane FPÖ, bankár Prinzhorn, sa prihováral masám jazykom Margaret Thatcherovej.
Aj keď je ešte teoreticky možné, že pokročilé rokovania s Haiderom sú iba geniálnou taktikou Schüssela (ktorou sleduje celkom inú koalíciu, iba za pre seba výhodnejších podmienok), je asi načase sa s novou realitou u susedov zmierovať. To platí najmä pre tých našich politikov (Csáky, Nagy, Hamžík), ktorí už vzápätí po voľbách sériou neuvážených výrokov napadli stranu, s predstaviteľmi ktorej sa čoskoro môžu stretnúť ako partnermi na vládnej úrovni. Hamžík nie je Chirac. Zatiaľ, bohužiaľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
