pílky prezrádzali cieľ zimnej túry. Slovenský raj je tradične miestom nemilosrdného drancovania lesných porastov. "Bolo ich údajne 30 až 50. K prielomu chodia väčšinou Rómovia zo Smižian. Obec je už plynofikovaná, oni však bez ohňa nedokážu žiť. A keby len to. Dozvedel som sa, že v obci majú dokonca vlastný gáter! Drevnú hmotu teda nepoužívajú len ako palivo pre vlastnú potrebu, ale zrejme si s ňou aj privyrábajú," znepokojene hovorí riaditeľ správy NP Slovenský raj Dušan Bevilaqua.
Podľa starostu obce Smižany Michala Kotrádyho plynofikáciu osady ukončili pred dvoma rokmi, na plynovod sa však doteraz napojilo len asi 30 rodín. Celkovo žije v 340 domoch okolo 1 800 Rómov. Aj starosta vie o píle, na ktorej Rómovia spracúvajú guľatinu. "Nie je to gáter v pravom slova zmysle. Majú cirkulár na koľajničkách. Pochybujem, že niektorý z nich je živnostník," krúti hlavou. S Rómami zo Smižian nemá problémy len Správa NP Slovenský raj.
Ťažkú hlavu robia aj urbariátu. "Jeden deň im vezmú sekery, na druhý majú nové," dodáva starosta. Paradoxne, práve v piatok sa v Kežmarku stretol riaditeľ NP Slovenský raj so svojimi kolegami z ďalších troch správ národných parkov, ktoré ležia alebo zasahujú do oblasti Spiša Tatranského národného parku, NP Nízke Tatry a NP Pieniny. Reč sa krútila okolo spoločného postupu pri ochrane prírodného dedičstva. V podstate všetci majú podobné problémy územie národných parkov či ochranných pásiem v blízkosti rómskych osád najmä v zimnom období plienia nájazdy počerných drevorubačov.
"Podľa odhadu odborníkov v rokoch 1990 až 1996 z lesného hospodárskeho celku Smižany načierno vyťažili 12 740 metrov kubických drevnej hmoty v hodnote vyše 15,5 milióna Sk! Teda priemerné ročné straty predstavujú od 1200 po 1800 metrov kubických. Keby tento trend sa zachoval, o pár desiatok rokov budú tu len holiny," upozorňuje D. Bevilaqua. NP Slovenský raj sa rozprestiera na 19 000 hektároch, ďalších 13 000 tvorí ochranné pásmo.
V osadách bezprostredne hraničiacich s národným parkom žije okolo 7 500 Rómov. Vychýrené Letanovce ležia dokonca priamo na území Slovenského raja. Prírodné dedičstvo nevyčísliteľnej hodnoty majú ustrážiť 3 pracovníci. "V rokoch 1996 až 1998 strážili park súkromné strážne služby. Štát investoval v tom období do stráženia viac ako 1,5 milióna korún," hovorí D. Bevilaqua. V máji majú vycestovať do Raja slovenského poslanci národnej rady. Údajne nie na výlet - v rámci poslaneckého prieskumu sa vraj budú zaoberať Rómami, s ktorými si zatiaľ nikto nevie rady.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
