prvej svetovej vojne bol dobrovoľníkom v rakúsko - uhorskej armáde. V januári tohto roku si pripomíname hneď dve výročia tejto osobnosti: 103. výročie narodenia (1. 1. 1897) a 48 rokov od jeho úmrtia (30. 1. 1942). Vzácnou zhodou okolností je skutočnosť, že jeho syn MUDr. Ján Bulík v súčasnosti žije na východnom Slovensku v Pozdišovciach. Aj keď vyšlo niekoľko publikácií o živote a diele JUDr. Jána Bulíka, od jeho syna sme získali informácie "z prvej ruky".
"Otec pôsobil ako organizátor krajského hnutia v bývalej Juhoslávii. Je potomkom bývalých slovenských vysťahovalcov, čo ovplyvnilo jeho politickú orientáciu v prospech slovenského národa. Narodil sa v Kovačici vo Vojvodine, študoval na gymnáziu v Novom Sade, právo v Záhrebe. Po ukončení štúdií bol koncipientom u Ľudovíta Mičátka. Neskôr pôsobil v Novom Sade a Belehrade, kde bol od roku 1926 advokátom. Do kultúrneho a spoločenského života sa zapájal už po rozpade rakúsko - uhorska. Po zániku Monarchie v Kovačici založil Slovenskú národnú radu banátskych Slovákov. Postupne sa vypracoval na vedúcu osobnosť Slovákov vo Vojvodine a v roku 1929 založil Poradný výbor Slovákov Dunajského bánstva".
JUDr. Ján Bulík sa stal prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii na zakladajúcom sneme 15. 8. 1932. V tejto funkcii pôsobil tri roky. Do Matice získal 132 zakladajúcich a 360 riadnych členov. Organizácia mala najviac 900 členov a 19 miestnych odborov. Pracoval aj v Samostatnej demokratickej strane, ktorá bola v opozícii voči kráľovskej diktatúre. Bojoval za rozvoj národného školstva a prihliadal na rozvoj slovenskej kultúry. Po roku 1938 sa zapojil do protifašistického odboja, spolupracoval s československým odbojom v republike i v západnej Európe.
Prenasledovalo ho gestapo, ktoré ho neskôr zatklo. Pražské gestapo ho prišlo zatknúť priamo do jeho rodného domu v Kovačici. Zo začiatku ho väznili na Pankráci pol roka, do konca roku 1941. Vyšetrovali ho okrem Prahy aj vo Viedni. Odtiaľ ho deportovali do koncentračného tábora v Matthausene, ktorý bol preňho osudný. Jeho život sa skončil tragicky v januári 1942. Podľa výpovede svedkov počas väznenia ako právnik silne protestoval proti správaniu sa k väzňom.
"Na otcovu pamiatku bolo odhalených viac pamätných tabúľ. Jedna je umiestnená v koncentračnom tábore v Matthausene. Podobná tabuľa je aj na rodnom dome v Kovačici. Pamätnú tabuľu s otcovým menom je možné vidieť aj na budove gymnázia v Báčskom Petrovci. Jeho meno zostáva v povedomí ľudí aj vďaka uliciam, ktoré podľa neho pomenovali v Kovačici a Bratislave. In memoriam mu udelili rad SNP prvej triedy a československý Vojnový kríž. V roku 1992 Masarykov rad, ktorý mu udelil prezident Václav Havel ešte počas federácie".
Medzi významnejšie pamiatky patrí hrob JUDr. Jána Bulíka, na ktorom odhalili pamätnú tabuľu na Martinskom cintoríne v roku 1991.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
