len hašiš, koks, mariška..., ale aj nikotín, ktorý obsahuje každá cigareta, tiež alkohol, bez ktorého sa v súčasnosti nezaobíde takmer žiadna oslava... A pravdepodobne nik nemôže povedať, že neskúsil cigaretu, alebo alkohol. Veď nemusíme ísť ani tak ďaleko, len si spomeňme na Nový rok 2000, ktorý každý, alebo aspoň väčšina z vás privítala pohárom šampanského... A práve o prevencii drogovej závislosti sa učili, na túto tému školili študenti košických gymnázii, konkrétne študenti Gymnázia Šrobárova a Trebišovská a tiež z Gymnázia Košice-Šaca, ktorí sa zúčastnili dvojdňového "školenia" rovesníkov v tzv. PEER programe zameranom na prevenciu drogovej závislosti v ŠvP (škola v prírode) Kojšov . Oh, ale vy možno neviete, čo to PEER program je, že? Je to program, v ktorom sa pracuje v skupine v tzv. PEER skupine.
V úvode školenia študentom položili otázku: "Čo si predstavujete pod slovom prevencia?" Odpovedali rôzne a nakoniec to zhrnuli do týchto bodov: predcházanie; bezpečná cesta životom; ochrana.
Tieto body možno definíciu prevencie úplne nevyčerpávajú, ale sú tými základnými, od ktorých možno odvodzovať ďalšie a ďalšie. Ale aby sme nebezpečenstvu drog predchádzali, chránili sa a šli bezpečnou cestou, k tomu je potrebné vedieť ako na to. A práve to, alebo aspoň časť toho sme sa dozvedeli na tomto "školení". Ale, ako sa dá dozvedieť niečo o niečom? Je jasné, že ak chcem niečo vedieť, opýtam sa a dostanem odpoveď, ale čo tak dozvedieť sa niečo prostredníctvom hry. Áno práve hrou sa spomínaní študenti na tomto školení dozvedeli mnoho. Prečo práve hrou? Asi preto, že hra je zábavná a chvíle spestrujúca a preto, že niečo "povedané" hrou vás zaujme skôr a v pamäti utkvie dlhšie ako niečo, čo vám mechanicky nahučia a vy sa to máte naučiť. Samozrejme, že študenti gymnázii sa na školení na takú dôležitú tému akou prevencia drogovej závislostí nepochybne je, nielen hrali, ale aj aktívne debatovali a pracovali v menších skupinkách. Najlepšie na tom je, že pri debatách, ktoré tvorili podstatnú časť školenia mohol každý člen skupiny povedať svoj názor,ktorý "musel" každý rešpektovať, aj keď s ním možno nesúhlasil. Veď právo na vlastný názor je dané nielen slobodou myslenia, ale bolo aj jedným z hesiel či noriem, ktoré si gymnazisti stanovili v úvode školenia. Program mal a tiež ešte stále má isté úrovne, a záleží iba na jeho účastníkoch/účastníčkach ktorú z úrovní si vyberú. Prvou a síce tou najnižšou úrovňou je úroveň nazvaná Sebarozvoj, čiže to znamená, že účastnik sa rozhodne načerpané informácie, vedomosti ďalej nešíriť a použiť ich iba pre svoje obohatenie, pre rozvoj svojej osoby. Druhou úrovňou programu je Úroveň práce so skupinou t.j. vtedy, keď sa účastník rozhodne aj pre dalšiu prácu s PEER skupinou a informácie získané na školení bude ďalej spolu s ďalšími šíriť na svojej škole. A treťou, zároveň poslednou úrovňou je Vstup do školskej "politiky" (školská politika = normy, ktoré platia v škole). To je vtedy ak sa účastník rozhodne okrem šírenia získaného, zmeniť niektoré pravidlá školy (školského poriadku) v rozumnej miere v prospech žiakov. Každý si úroveň volí slobodne a nikomu sa nezazlieva ak si zvolí iba tú prvú. Asi by ste tiež mali vedieť, že každá nasledujúca úroveň zahrňuje aj tie predchádzajúce. Možno sa pýtate prečo som použil vo vete: Program mal a tiež ešte stále má niekoľko úrovní. slová: ešte stále má. To asi preto, že školenie sa neskončilo dvojdňovým pobytom a táto PEER skupina sa ešte pár krát do konca školského roka stretne. Jaj, úplne by som bol zabudol na organizátora tohto programu, ktorým bola organizácia FILLIA, a ktorá sa gymnazistom postarala o pestrý program, pretože si okrem "učenia" vyšli aj na prechádzku do dediny,kde zažili veľa zábavy a tiež si zahrali volejbal.
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
