otázky k referendu o predčasných voľbách, čo rozprúdilo absurdnú diskusiu o vhodnosti a zámere takéhoto kroku.
Celkom nezmyselne, veď Mečiarova vizita u Schustera bola čímsi ako mediálnou prezentáciou petičnej akcie. Jej serióznosti vtiahnutie prezidenta iste neuberie, môže iba pridať. Schuster sa stal proste panákom v Mečiarovej hre, ktorá svoj ohlásený obsah mať ani nemohla.
Prezident totiž nemá prečo skúmať otázky do akejsi petície. A už vôbec nie pre faktického víťaza volieb, ktorý zamestnáva - viď parlament - regiment "vychytených" právnikov. Strana, ktorá nevie bez konzultácie sformulovať jednu ústavne nezávadnú otázku, by v normálnej krajine nemohla dostať pol percenta hlasov, kedže volič by si musel položiť najprv inú otázku - dá sa moc odovzdať do rúk právne nesvojprávnej vláde? Kto im bude písať zákony, ak s každou jednou vetou musia utekať do poradne?
Najmä si tu však ktosi splietol petíciu s referendom. Pred ľudovým hlasovaním má hlava štátu isteže povinnosť posúdiť ústavnosť otázky. Nie však pred zberom podpisov pod petíciu. Predstavme si takto, že iniciátori všetkých petícií pod Tatrami (napríklad za odtrhnutie Ťahanoviec od Košíc) by ešte pred štartom žiadali po prezidentovi degustáciu otázky. I s dvojhodinovou audienciou. Trochu absurdné, že? Ešte absurdnejšie je, že takéto privilégium si nárokuje a dostane jedna politická strana.
Celkom nezrozumiteľný je ale prístup, akým sa koaličná propaganda postavila k snaženiu HZDS. Páni sa tvária, že ťah po predčasných voľbách je od opozície akože legitímny, zároveň ale sprisahanecky signalizujú, že posledné slovo bude mať aj tak ústavná väčšina v parlamente, ktorá - keby došlo v referende k "najhoršiemu" - vôľu voličov skrečuje. Nečudo, že pozorovatelia už dôrazne upozorňujú týchto politikov, aby sa nepúšťali do takejto neudržateľnej schizofrénie. Jadro výstrah najlepšie vystihlo komentátorské klišé z včerajšej tlače - "demokratický parlament musí rešpektovať vôľu ľudu a ukončiť svoje volebné obdobie".
Samozrejme, ak pripustíme, že toto referendum je "legitímne", potom sú výkriky oprávnené. A politici koalície sa správajú vrcholne arogantne, ak dávajú voličom najavo, že si môžu robiť, čo chcú, ústavná väčšina i tak prebíja referendum. ALE - všetko je inak. Na inicializácii predčasných volieb plebiscitom nič "legitímne" nie je. Kamkoľvek oko dovidí, nenájdeme v modernom parlamentarizme precedens predčasných volieb spustených referendom. Volebné obdobie v dĺžke štyroch rokov je totiž spoločenskou zmluvou, zakotvenou i v ústave, ktorú volič berie na vedomie gestom vhodenia lístka do urny. Áno, zásahom do ústavy je cyklus možné zmeniť. To je však iba o LEGALITE, nie LEGITIMITE. Dĺžka legislatívnej periódy je jednoducho nepísanou dohodou medzi voličmi, zákonodarcom a politickou reprezentáciou, ktorú je dobrým zvykom a tradíciou z tisíca dobrých dôvodov rešpektovať.
Referendá o predčasných voľbách sa nekonajú nikde proste preto, lebo politické triedy, vrátane všetkých opozícií, i občania uprednostňujú tradície a stabilitu inštitúcií. Ak sa kdesi občas predčasné voľby aj vyskytnú, iniciačným mechanizmom je vždy samorozpustenie parlamentu a dôvodom (väčšinou) mocenský pat (napr. v ČR '98.) Predčasné voľby sú v štandardných pomeroch tou najposlednejšou možnosťou, keď už žiadne iné riešenie nie je k dispozícii. Dobre si všimnime terajšie Rakúsko: napriek obrovskému tlaku zo zahraničia prednosť pred predčasnými voľbami má "nesalonfähig" koalícia s Haiderom.
Kampaň za predčasné voľby v žiadnom prípade nemôžu legitimizovať politické heslá o "zbedačovaní", "prepade životnej úrovne" a pod. To je večná a bežná agenda univerzálnej opozície, nie však dôvod prelamovať dobré zvyky a spoločenské dohody. Toto by mali konečne, jasne a zreteľne artikulovať koaliční politici. Inak propagandistickú vojnu, o ktorú v celej kauze predovšetkým ide, vysoko prehrajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
