ominózny precedens, významovo porovnateľný s kosovskou akciou NATO. Totiž Európska únia, pod taktovkou portugalského predsedníctva, vyhlásila proti jednému zo svojich členských štátov politické sankcie.
Až taký odpor a emócie vyvolala koalícia ľudovcov kancelára Wofganga Schüssela (ÖVP) so "slobodnými" (FPÖ) Jörga Haidera (ktorý však v kabinete nie je, zostal spolkovým premiérom v Korutánsku). Porovnanie s protijuhoslovanským zásahom je celkom korektné, keďže ide o prielom v medzinárodných vzťahoch, s predzvesťou nového svetového poriadku. V Kosove NATO a USA prelomili princíp štátnej suverenity, lebo sa odmietli nečinne prizerať vyhladzovacej vojne proti jednému etniku. V Rakúsku (aspoň to tak zatiaľ vyzerá) spoločenstvo EU prelomilo princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí, keďže sa do vlády dostala strana, ktorá (resp. jej šéf) nesie vo svojom prejave nadštandardnú toleranciu k nacizmu a fašistickej minulosti.
Potiaľ siaha rešpektuhodná podobnosť, všetko odtiaľ je už iba morálno-politický gýč. Podobnosť je totiž vyumelkovaná, falošná, povrchná a chýba jej reálny obsah. Reakcia štátov EU by bola oprávnená, ak by ju podopieralo nespochybniteľné, či aspoň dôvodné opodstatnenie. Podľa nepriestreľných autorít na rakúsku situáciu a Haidera zvlášť sme ale iba účastníkmi strojenej a nepodloženej hystérie. Najrenomovanejší rakúsky komentátor Paul Lendvai, lovec nacistických lebiek Simon Wiesenthal či knieža Schwarzenberg sú absolútne pevní v názore, že koalícia s FPÖ nepredstavuje ani ohrozenie demokracie, ani nepodrýva hodnotové základy, na ktorých je postavená EU. "Čo má zatiaľ na konte Haider? Nič než - s odpustením - iba kecy. Je to nevábny populista a oportunista, robiť z neho nacistu je však holý nezmysel", hovorí napr. vo štvrtkových Lidových novinách Schwarzenberg, bývalý Havlov kancelár. A konštatuje - expressis verbis: "Reakcia EU je úplná volovina". Ešte raz a zreteľne: Haider je oportunista a populista, nie novofašista. Tvrdia to najnespochybniteľnejšie autority.
Isteže, napr. štát Izrael a jeho predstavitelia majú dobré dôvody mať na "neškodnosť" Haidera inú mienku. Celkom v odlišnej polohe je ale 14 krajín EU, ktoré by sa mali v prvom rade vciťovať do rakúskej reality ako spojenci. Populizmus a extrémizmus im kvitne aj doma a vedia, že ak by rozpučali tak ako pod Alpami a mocenská konštelácia neumožnila inak, tiež by šli - napr. Le Pen - do vlády. Demokracia je proste o vôli ľudu, ktorá sa rešpektuje, aj keď môže byť tu a tam odpudivá. I prezident Klestil predsa dával najavo, že vláda, ktorú menoval, nie je jeho šálka kávy. Pokiaľ ale niet hmatateľnej hrozby - akože jej niet - nedá sa inak, len mať v úcte vôľu voličov.
Práve tu spočíva i kamufláž všetkých podobenstiev so slovenskou situáciou spred niekoľkých rokov, ktorú tak publicisticky náruživo stvárnil pán Weiss (Pravda, 4.2.). Demarše do Bratislavy neprichádzali vtedy, keď vznikala vláda HZDS-SNS-ZRS, ale až po tom, čo začala "konať" - teda po novembrovej "noci dlhých nožov". "I v politike by malo platiť, že každého súdime až potom, čo niečo urobí", povedal pre DPA Simon Wiesenthal. Teda ten najposlednejší z posledných, koho by sme mohli podozrievať zo sympatií k Haiderovi či nacizmu.
"Principiálna" horlivosť EU je zároveň aj priehľadnou demonštráciou farizejstva a pokrytectva. Prečo sa neuvalilo embargo už v roku 1994 na Taliansko, keď Silvio Berlusconi priviedol do vlády novofašistickú stranu Gianfranca Finiho? S piatimi ministrami vo vláde a v parlamente s Mussoliniho vnučkou ako symbolom duchovného dedičstva? A aké morálne právo okrikovať Rakúšanov má Jacques Chirac, keď vo francúzskej socialistickej vláde sedí výsadok komunistov? Tu vidíme klasický dvojitý štandard, vlastný bohužiaľ celej Európe: nepochopiteľne rozdielne merítko na ľavicový a pravicový extrémizmus. Pokiaľ motívy ľavice sú jasné, Chirac a belgická vláda si vybavujú účty na domácom ihrisku; teda s Le Penom, resp. Flámskym blokom, ktoré atakujú elektoráty klasickej pravice.
Jednoducho a jasne: Reakcia štátov EU nemá nič spoločného s hodnotami a princípmi. Je to pokrytectvo, nerozum a - volovina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
