verejnosti aj v dvanástom kole. Najprv si však
pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Ukázala nôž a kričala: "Pomáhajte, zabila som ho," sme priniesli príbeh druha a jeho družky, ktorí sa pod vplyvom alkoholu hádali pre peniaze. Štyridsaťtriročná Klára M., po predchádzajúcom nedorozumení, pichla druha nožom s dĺžkou čepele 11 centimetrov. Bola nahnevaná, preto zabodla nôž do hrude Elemíra až po drevenú rukoväť!!! V dôsledku prebodnutia pravej komory srdca a zakrvácania osrdcovníkového vaku zranený muž v priebehu desiatich minút zomrel.
"Nemám k tomu čo dodať. Nechcela som ho zabiť," vyhlásila s plačom pred mužmi v talároch matka troch detí, ktorú prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy. Z čítania jej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že bola vdova a do osudného dňa viedla bezúhonný život. S Elemírom, ktorý pochádzal zo Spolkovej republiky Nemecko, žili tri roky ako druh a družka. Ich jediným príjmom bola len sociálna podpora, ktorú druh dostával v markách. Na domácnosť prispieval sumou 7 až 8 tisíc mesačne. Mali sa radi a všade chodili spolu. Návštevy Kláriných známych a príbuzných sa však neobišli bez alkoholu, ktorý sa po návrate domov podpísal pod nejednu hádku tých dvoch...
V kritické dopoludnie bolo všetko inak. Klára vypila tri pivá a keď prišiel syn zo školy, doniesol jej ďalšie tri. Okolo 18. hodiny sa do bytu vrátil Elemír. Nahnevala sa, lebo si všimla, že má vypité... Slovo dalo slovo a už bol oheň na streche. Pohádali sa a Klára sa od druha dozvedela, že je nenormálna, hlúpa a podobné ´lichôtky´. A nielen to. Elemír od nej žiadal 30 tisíc s tým, že sa vracia do Nemecka. Nevyhovárala mu to a išla chystať večeru. "Odrezala som plátok šunky, chcela som vybrať z chladničky syr, keď ku mne druh priskočil a triasol mnou ako nepríčetný. Nikdy predtým som ho takého nevidela. Snažila som sa ho od seba odtlačiť, nôž som mala v zdvihnutej ruke pred sebou. Neviem, ako a kedy som ho pichla, myslím, že mi na nôž nabehol..." líčila udalosti aprílového večera.
Hovorí svedok Vasiľ T.: "Obžalovaná k nám večer zazvonila, aby sme rýchlo k nej prišli. Vybehol som von, videl som, že pred jej bytom stojí veľa ľudí. Dvere boli otvorené, na zemi ležal jej druh. Ona stála a kričala: ´Pomáhajte, zabila som ho´. Ukázala nám nôž, na ktorom bola krv." Svedok sa na chvíľu odmlčal a potom pokračoval: "Mal som pocit, že Elemír je opitý. Chrčal a akoby zaspával. Bolo z neho cítiť alkohol. Pýtal som sa ho na to. Kýval, že pil, ale nerozprával. Spolu s manželkou sme mu vyzliekli košeľu. Na hrudi mal ranu, ale mysleli sme si, že je to len povrchové zranenie. Obviazali sme ho plachtou, ktorú priniesla jeho družka, obliekli sme ho a uložili na posteľ. Akoby sa prebral, keď počul, že volám lekára. Povedal: ´Nie, nie...´, chcel ísť na WC a tam som si všimol, že mu začínajú modrať nechty na nohách. Zrazu mu len ovisla hlava... Lekár, ktorý prišiel, sa mu snažil pomôcť, ale už to nešlo. Konštatoval, že Elemír je mŕtvy."
Z výpovedí ďalších svedkov vyšlo najavo aj to, že hádky medzi Klárou a Elemírom neboli ojedinelé. Aj osudnému dňu predchádzala roztržka, po ktorej zostal Klárin druh cez víkend u susedy.. "Tí dvaja sa hádali najmä kvôli peniazom. Naposledy vtedy, keď Elemír obvinil družku, že urobila ´capcarap´, teda mu ukradla peniaze, lebo sa jej málilo to, čo jej dával," osvetlila súvislosti prípadu ďalšia svedkyňa.
Podľa znalca z odvetvia súdneho lekárstva sa obžalovaná i jej druh nachádzali v strednom stupni opitosti. Smrti poškodeného, ktorému ostrie noža prebodlo srdce, sa zabrániť nedalo. Znalec vylúčil, že by k zraneniu došlo tak, že Elemír sám nabehol na nôž, ako sa to snažila vysvetliť obžalovaná... "Nechcela som ho zabiť. Bola to nešťastná náhoda, naozaj neviem, ako sa mi dostal na nôž," stála si na svojom Klára... To, či muži v talároch uverili jej výhovorkám, ste mali uhádnuť vy, milí čitatelia, ktorí ste našli odvahu obliecť si pomyselný sudcovký talár. Dostali sme od vás vyše sto odpovedí, z ktorých 89 bolo správnych. Presnejšie všetky tie, v ktorých ste uviedli, že súd uznal Kláru vinnou z trestného činu vraždy. V skutočnosti dostala 10 rokov basy, ale vzhľadom na jej čistý register trestov a fakt, že do spáchania uvedeného skutku viedla normálny život, súd ju pre výkon trestu zaradil nie do tretej ( najprísnejšej), ale do prvej najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny. Trestný zákon o trestnom čine vraždy podľa paragrafu 219, ods. 1 hovorí: "Kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov." Z uvedeného je zrejmé, že Klára dostala trest na dolnej hranici trestnej sadzby.
BOLA TO SKAZENÁ ŽENA, ALKOHOLIČKA
Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme. Zita ŠMELKOVÁ z Prešova: "Nie, myslím si, že súd neuveril Klárinej verzii a odsúdil ju za vraždu druha. O jej vine niet podľa môjho názoru pochýb. Na tie svoje rozprávočky nemá svedka. Vraj začala piť, lebo smútila za manželom, a možno preto začala žiť aj s druhom, nie? Je to na smiech. Bola to skrz-naskrz skazená žena, alkoholička. Keď druha tak strašne nenávidela, načo s ním žila? Mala predsa deti, pre ktoré bola po každej stránke skutočne ´svetlým´ vzorom. Pichnúť nôž do človeka až po rukoveť, to misku váh spravodlivosti posunie až na dno." Roman PAVÚK z Košíc: "Klára je vinná zo spáchania trestného činu vraždy svojho druha. Podľa hĺbky vpichu noža do jeho tela nie je možné, že by jej sám na jeho ostrie nabehol. Pri čine, ktorého sa dopustila, asistoval alkohol, ale myslím si, že táto skutočnosť ju nijako neospravedlňuje. Naopak, aký príklad dávala svojim trom deťom? Navrhol by som pre ňu trest 10 rokov." Natália FIGUROVÁ z Geče: "Súd u páchateľky určite nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Ba práve naopak. Ja by som v roli sudkyne Kláru uznala vinnou z vraždy druha. Takéto skutky, hoci len s ublížením na zdraví, sú na dennom poriadku. Čím skôr sa s týmto fenoménom vyrovnáme, tým menej ľudí postihne podobný osud." Eva GIRMANOVÁ z Košíc: "Klára sa dopustila trestného činu vraždy, vyplynulo to zo záverov súdneho znalca. Keďže to neurobila zo zištných dôvodov, udelila by som jej trest na dolnej hranici trestnej sadzby." Katarína TÓTHOVÁ z Janíka: "Každý, kto sa vlastnou vinou uvedie do stavu, že nie je schopný ovládať svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky, je plne zodpovedný za to čo robí. Kláru by som odsúdila za trestný čin vraždy." Ivana HAVRILOVÁ z Košíc: "Elemír mal už hádok s družkou viac ako dosť, zrejme preto chcel ísť preč... Keby mu Klára nechcela ublížiť, snažila by sa nôž odhodiť a tak odvrátiť nebezpečenstvo, že ním druha pichne. Bola omámená alkoholom, myslenie jej možno fungovalo všelijako... V jej prospech však možno pripísať to, že zranenému druhovi privolala pomoc." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Peniaze, peniaze a ešte raz peniaze. A potom...? Potom príde Majster alkohol. A na samom konci hádok PEKLO, v ktorom tečie krv, blýska sa nôž a na zemi leží mŕtvola... V uvedenom príbehu je vrah istý. Pomerne mladá Klára si trest za vraždu druha ponesie sama. A aj niekoľkotisícový finančný príspevok Elemíra na domácnosť, ktorý pre vdovicu znamenal iste veľa, je preč. To čo jej ostalo, sú len trpké spomienky a žiaľ." Katarína BALOGOVÁ z Košíc: "Mylím si, že Klára, ktorá usmrtila druha, chcela svojou výpoveďou zmeniť vraždu, ktorej sa dopustila, na ublíženie na zdraví, alebo že konala v nutnej obrane. K tomu, čo urobila, nemalou mierou prispel alkohol. A práve on by mal byť v jej prípade priťažujúcou okolnosťou." Pavol BOŽÍK ml. z Trstenej: "Samotné vyšetrovanie ukázalo, že partner hlavnej aktérky príbehu nemohol nabehnúť na nôž, ako to tvrdila vo svojej výpovedi. Myslím si, že práve preto tu nebolo čo riešiť. Do úvahy neprichádza ani len vražda z nedbanlivosti. Jasné odsúdenie, predpokladám takých 8 až 10 rokov. A oprávnených." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Dvanásty súťažný príbeh je tragédiou nielen aktérov prípadu, ale celej našej spoločnosti. Tanto a podobné činy sa čoraz viac tlačia do popredia. Hovorí sa,že alkohol v malom množstve pomáha, no vo veľkom vraždí. V uvedenom prípade sa to plne potvrdilo. Páchateľka sa márne vyhovárala, že nechcela zabiť, že to bola nešťastná náhoda. Škoda len, že svoj čin verejne neoľutovala. Do smrti jej svedomie bude hovoriť a pripomínať, čo urobila. Nikto nemá právo vziať druhému život. Ľutujem aj jej syna, ktorého do smrti bude prenasledovať myšlienka, že jeho vlastná matka je vrahyňa. Niekedy podobné prípady verejnosť šokovali. Dnes sa to berie ako realita, s ktorou sa treba vyrovnať. Snáď by pomohol vyšší trest, alebo po odpykaní trestu akýsi dozor nad prepusteným z basy. V poslednom čase často čítam, ako chceme meniť zákony k
TRINÁSTY SÚŤAŽNÝ PRÍBEH
"Adriena a Teodor sa o malého Andrejka nestarali a ani sa k nemu nesprávali tak, ako mali. Bol ustrašený, bál sa ich. Nevyzeral na zdravé a šťastné dieťa. Myslím si, že málokedy bol sýty. Vždy, keď ma zbadal, pýtal si jesť a piť. Ja, ale i môj manžel sme ho mali radi a on to vycítil. I keď nevedel súvisle rozprávať, vetu ´Teta chcem jesť, piť!´sa povedať naučil. Vždy som mu dala to, čo som doma mala. Vyčítala som bratovi Teodorovi i jeho družke Adriene, prečo malého nechávajú smädného a hladného. Brat sa na mňa nahneval, čo sa vraj do toho starám. Švagriná vravela, že mu netreba dávať piť, lebo bude veľa pišať. Chlapec sa ich bál. Vždy bol v detskej izbe, alebo na balkóne. O druhé dieťa, ktoré už mali spolu sa starali oveľa lepšie. Povedala som im, že Andrejka mali radšej nechať u starého otca, ktorý sa o neho staral dovtedy, kým jeho dcéra nezačala žiť s mojim bratom. On ho mal rád," vypovedala pred súdom Teodorova sestra.
Nepodarený otčim bezdôvodne týral maloletého Andrejka, ktorého surovo bil a trýznil tak, že mu na rôzne časti tela prikladal horiacu cigaretu. Prišiel však horúci augustový deň, keď dva a polročného chlapčeka zbil do bezvedomia. Výsledkom surovej bitky boli krvné podliatiny v oblasti hlavy, poranenia sliznice, hornej a dolnej pery, otras mozgu a následný opuch mozgu. V takomto stave ho vložil do vane s vodou, kde následkom poranení pravdepodobne upadol do bezvedomia a došlo k jeho smrti udusením utopením.
Otčim sa pred súdom bránil tým, že Andrejka často nebil. "Nevravím, že som mu sem-tam jednu nepriložil, ale len vtedy, keď sa malý pošpinil... Viac ako obvykle, som ho zbil asi týždeň pred jeho smrťou. A v ten deň, keď zomrel, som mal vypité. Šiel som si zafajčiť na balkón, kde sa hral Andrej. Zbadal som, že je popišaný aj pokakaný. Kričal som na neho, aj som ho udrel... Keď prišla družka z obchodu, pýtal som sa jej, či ho mám okúpať. Súhlaila a tak som dal Andreja do vane a z kúpeľne som odišiel. Asi po piatich minútach som ho šiel pozrieť. Andrej sedel vo vode, ktorá mu siahala po pazuchy. Bol smutný," vypovedal Teodor. Dodal, že chlapca nechal vo vani a keď sa vrátil do kúpeľne druhý raz, ležal už skrútený vo vani s hlavou pod vodou. Zakričal na Adrienu, ktorá vo vedľajšej izbe uspávala svojho druhého syna. Tá hneď pribehla, ale napriek jej snahe, sa jej nepodarilo Andrejka oživiť.
Ako sa na pojednávaní ukázalo, s týmto chlapčaťom sa život, ale najmä tí, ktorí sa mali o neho starať, vôbec nemaznali. Ako každé dieťa, aj on túžil po láske a pohladkaní a to čo mu nedávali krkavčí rodičia hľadal u ľudí, ktorí sa k nemu správali ako k človeku. Aj keď Teodor s Adrienou, ktorá na počudovanie, vo vzťahu správania sa otčima k jej prvorodenému nikdy nič zlé nevidela, svorne tvrdili, že Andrejka netýrali. Krkavčia matka presviedčala súd, že Teodor s malým nezaobchádzal surovo a bezcitne. Znalci zo súdneho lekárstva však pri pitve zistili niečo iné. Andrejko mal na telo posiate početnými krvnými podliatinam. A nielen čerstvé. Na jeho vyziabnutom telíčku sa tptiž nachádzali aj podliatiny staršieho dáta. Mal ich na tvári, brade, v mäkkých lebečných pokrývkach, na bruchu, v okolí genitálií, na chrbáte i obidvoch stehnách. Kožné odreniny na tvári a početné trhliny dutiny ústnej tiež neboli svedectvom o normálnom zaobchádzaní a bežnom rodičovskom potrestaní. Podľa znalcov boli spôsobené veľkou silou, opakovaným bitím rukou a päsťou... Uvedené zistenia sa snažil Teodor vysvetliť častými pádmi chlapčeka na zem. Bol vraj veľmi nemotorný... Už nechýbalo nič iné, len aby povedal, že malý Andrejko okrem iných neduhov, ktoré mu otčim pripisoval, dokonca aj fajčil. Lebo ďalšie zranenia na chlapcovom čele a chrbáte boli podľa znalcov spôsobené prikladaním horiacej cigarety na kožu... Bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie dieťaťa, s najväčšou pravdepodobnosťou utopením. Poloha, v akej ho rodičia našli, svedčila o tom, že dieťa "po tupom násilí na oblasť hlavy upadlo do bezvedomia, pričom sa mu horná polovica trupu predklonila a tvár s dýchacími otvormi dostala pod vodu..." Tu sa náš smutný príbeh končí. Dotvoriť ho a vyniesť verdikt, necháme vás, milí čitatelia, ktorí máte odvahu obliecť si pomyselný sudcovský talár. Napíšte nám, koho by ste posadili na trestnú lavicu a za aké trestné činy. Nemusíte uviesť všetky, stačí, ak uhádnete aspoň jeden.
POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!
V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate o týždeň, kedy prinesieme štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny a uložení trestu" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena vo výške 500, 300 a 200 Sk, ktorú do súťaže poskytuje Prvá komunálna banka, a.s, pobočka Košice.
Nezabudnite:
1., odpovedať na položenú otázku,
2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,
3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),
4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,
5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v redakciách v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji.
A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr v piatok!!!
Bál sa svojej mamy aj otčima
20000207
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
