desiatom mieste tabuľky so ziskom dvadsiatich bodov, čo je o desať viac, než má na konte posledná Prievidza. Naoko by mohli byť teda Zemplínčania mimo nebezpečenstva zostupu, no riaditeľ MEZ VTJ Miroslav Košč vyzýva k ostražitosti, lebo vraj čert nikdy nespí. Porozmýšľal chvíľu a povedal:
"Relatívne sme spokojní s umiestnením, aj keď sme bodov mohli mať viac. V niektorých zápasoch sme ich zbytočne postrácali a mrzia nás i viaceré "nakladačky" v stretnutiach s mužstvami zo špice tabuľky. Keby sme mali nejaký ten budík navyše, už by sa nám ľahšie dýchalo. Zatiaľ nemôžeme kričať hop a musíme počkať predovšetkým na výsledok z prvého súboja po prestávke, ktorý odohráme na ľade Prievidze. Keby sme bodovali, utiekli by sme s najväčšou pravdepodobnosťou hrobárovi z lopaty. Nemyslím si totiž, že zaváha Senica, ktorá na jedenástom mieste má päťbodový náskok pred Hornonitrančanmi. Doplnila však svoj celok a výkonnostne v súčasnosti patrí k stredu súťažného pelotónu, čo potvrdila víťazstvami pred terajšou pauzou nad Trnavou 4:2, nami 5:1 i remízou v Nitre 4:4. Ide tvrdo za záchranou, pravda, všetko sa ešte môže stať. V športe sa nedá nijaké prekvapenie vylúčiť."
Krátko pred prestávkou nastala v michalovskom realizačnom tíme zmena. Svoje postavenia na striedačke i mimo nej si vymenili tréneri, keď prvým sa stal Pavol Svitana a druhým Štefan Tóth. Na Svitanu si pamätajú veľmi dobre najmä Košičania. V kolektíve VSŽ bol úctyhodných jedenásť sezón, z toho celé sedemdesiate roky. Prišiel ako popradský odchovanec do druhého najväčšieho mesta Slovenska po vojenčine v Dukle Jihlava, s ktorou získal titul majstra ČSSR. V Košiciach spočiatku bol náhradníkom legendárnemu Holečkovi a po jeho odchode do pražskej Sparty sa stal suverénnou jednotkou, aby túto poctu potom štafetovým spôsobom odovzdal Švárnemu v roku 1981. Drvivú väčšinu tejto sezóny bol asistentom Š. Tótha, čo mu však nebránilo v tom, aby sa zamyslel nad doterajším prvoligovým účinkovaním svojich zverencov:
"Trápili sme sa. Základná zostava sa často menila pre maródky, máme veľa študentov a tí mali školské povinnosti. Nemali sme preto možnosť stabilizovať jednotlivé pätorky. Sústavne sme improvizovali, aj tak sme si stanovili za cieľ zotrvanie v tejto súťaži i v budúcom ročníku. Škoda, že spomínané problémy pretrvávajú. No vytvorila sa tým možnosť pre mladých chlapcov. Dobre sa ukazujú naši odchovanci z radov dorastencov Líška, Draguň a Stričko. Z Košíc do Michaloviec začiatkom tohto roka narukovali na základnú vojenskú službu Dučai a Šimurda. Všetci sú perspektívni, bohužiaľ, ich hokejový fortieľ zatiaľ ešte nie je na patričnej úrovni. Potrebujú svedomite trénovať a predovšetkým častými zápasovými štartmi získavať skúsenosti. Počas prestávky sa pripravujeme na záverečnú štvrtinu ročníka denne dvojfázovo, nuž uvidíme, ako to pôjde ďalej."
Nepísaným zákonom je, že na primášske husle v hokejovom mužstve vyhráva prvá pätorka. V Michalovciach ju tak ako ďalšie dve, nemali ustálenú a v optimálnom zložení by mala mať zloženie: Regenda, Žabka - Pinďár, Szabadoš, Stripai. Málokedy takto nastúpila, nakoľko Szabadoš sa vrátil z hosťovania v Košiciach až v decembri, potom v januári dosť dlho maródil kanonier Pinďár. Nemálo mixáže bolo aj v ďalších formáciách.
"Útočná činnosť nášho kolektívu nie je zlá, ale slabé je premieňanie šancí. Podľa môjho názoru hráči nedokážu zvládnuť situáciu v rozhodujúcich momentoch po technicko-taktickej stránke. V obrane máme veľa neskúsených hokejistov, preto do zadných radov sme zaradzovali rutinovaných útočníkov Žabku a Zadražila," toľko ešte z myšlienok P. Svitanu.
Ťažko, preťažko v nezávideniahodných podmienkach, či už spomínaných, alebo finančných, budujú Michalovčania mužstvo budúcnosti. Viac, než inokedy, dostávajú šance mladí hráči. Bude zaujímavé už v nasledujúcej sezóne sledovať, do akej miery prijali ponúknutú príležitosť. Na svojom raste, ak chcú voľačo v hokeji dokázať, musia usilovne pracovať každodenne. Inej cesty k úspešnosti niet.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
