rôznych drevených výrobkov každého druhu - bol z pochopiteľných dôvodov pomerne veľký dopyt. Toto remeslo vyrábalo svoje produkty na bezprostrednú objednávku. V 18. a 19. storočí, vo väčšine miest na Slovensku pripadal jeden stolár asi na 400 a 500 obyvateľov. Pre tento cech bol charakteristický väčší počet tovarišov. Zmienky nám hovoria o 12, 15, 16 a dokonca aj o 17 tovarišoch na jedného majstra. Stolári žiadali od svojho budúceho majstra, ktorý si nebral za ženu dcéru, alebo vdovu niektorého z nich až 90 zlatých zápisného a odpracovanie dvoch skúšobných rokov.
V Košiciach mali stolári svoj cech združený spolu s kolesármi, tokármi a maliarmi. Ich písomné štatúty pochádzajú už z roku 1459. Majstrov stolárov nachádzame väčšinou v mestách, ako na vidieku, pretože ich prácu na dedinách často zastupovali tesári. Tesárom prislúchali všetky stavebné práce s drevom. Boli majstrami v pretváraní okrúhlych kmeňov na hranoly. Stavali zrubové drevenice, mosty, opevnenia a pri kamenných a tehlových stavbách zhotovovali aj krovy na domy, ktoré často pokrývali. Stavali tiež lešenia pre novostavby, opravovali domy, pokrývali domy šindľom a zúčastňovali sa aj pri stavbe ciest. Osobitne náročná bola tesárska práca na vežiach pri osadzovaní zvonov. Keďže tesárska práca bola odkázaná na denné svetlo, preto sa mzda tesárov počítala podľa ročného obdobia na dlhé a kratšie dni. V nepriaznivom počasí, najmä v zimnom období, keď boli dni najkratšie, tesári nesmeli v pracovnom čase ani raňajkovať, ani desiatovať. Tak mohli odpočívať len jednu hodinu cez poludnie, keď obedovali. Aj pre tento cech bolo typické zamestnávať značný počet tovarišov. Tak napríklad v roku 1828 pripadalo na jedného majstra v priemere 11 až 15 tovarišov, no niekde mal majster aj 20 tovarišov.
Ďalším drevospracujúcim remeslom, ktorých predstaviteľov nachádzame vo všetkých strediskách remeselnej výroby, ba aj v tých najmenších boli debnári. Najvlastnejším výrobkom debnárskeho cechu bol sud. Preto boli niekde nazývaní aj sudkári, alebo sudári. Rozvoj tohto remeselného odvetvia podmienilo najmä vinohradníctvo. No sudy sa nepoužívali len na víno. Okrem tekutín (víno, pivo, olej, petrolej...) sa v sudoch uchovávali a prevážali aj tuhé látky (napríklad múka, cukor, soľ, káva, ale aj strelný prach). Posielali sa v nich dokonca aj ryby, mäso, kapusta, kovové peniaze, farby a pod.
Sudy pri diaľkovom transporte výborne chránili tovar pred dažďom aj vlhkom a ako "obal" slúžili na prepravu takmer všetkých tovarov. Okrem sudov debnári vyrábali z drevených najmä dubových dýh - krhly, putne, kúpacie vane, kade, šaflíky, šechtáre, zvaralníky a iné výrobky - samozrejme všetko z dreva.
"Dedinskí debnári" zhotovovali svoje výrobky z červeného a čierneho duba, slivky a javora. Tzv. "kuchynskí debnári" vyhotovovali - bečky, džbery, vedrá, konvy a podobné veci z mäkkého borového a smrekového dreva.
Ako majstrovský kus sa v tomto cechu požadovalo vyhotoviť sud, vaňu a lievik. Inde zas zhotovenie 16-tich sudov rôznych rozmerov.
Mzdy debnárov sa určovali na Margarétu (13. júla) a platiť začali od Jakuba (27. júla).
"Dedinskí debnári" svoj tovar ponúkali na týždenných, alebo výročných trhoch. Hoci debnári vyrábali predovšetkým pre miestny trh, na niektorých miestach nachádzame toľko príslušníkov tohto remesla, že musíme u nich predpokladať výrobu pre širší trh, pre spotrebiteľov z takých oblastí, kde bol nedostatok dreva.
Debnári mohli zamestnávať po 5 tovarišov a pri práci s drevom v lese 6 tovarišov. O početnosti príslušníkov tohto remesla svedčí aj počet debnárskych cechov, ktoré sa do 18. storočia nachádzali na 39 miestach na Slovensku.
Autor: Mgr. Uršula AMBRUŠOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
