siaha do dávnej minulosti. Z archeologických nálezov je dokázateľná už v prvotnopospolnej spoločnosti. Z nášho územia existujú písomné doklady o tom, že trhy boli u nás známe už v období veľkomoravskej ríše. O všeobecnom rozšírení trhov môžeme hovoriť od 10. storočia. V celom vtedajšom Uhorsku boli už v ďalšom storočí trhy všeobecne rozšírené. Vykonávali sa zrejme v nedeľu, čo vychádza i z maďarského pomenovania Várasnap trhový deň. V ten deň sa schádzali na bohoslužby ľudia zo širokého okolia, ktorí súčasne prišli aj na trh. Spočiatku cirkev tolerovala prelínanie bohoslužieb s trhom. I sama sa snažila pritiahnúť čo najviac ľudí, jednak šírením povestí o zázrakoch a získavaním relikvií svätých. Mnoho ľudí sa chcelo na vlastné oči presvedčiť o zázrakoch, alebo vidieť ostatky svätých. Početné masy pútnikov mali účasť nielen na liturgii ale i na trhu. Úzku súvislosť trhu s liturgiou si zachovali výrazy Messe omša i veľtrh a Feriae - sviatok i trh.
Aj nárečový výraz odpust, odráža všetko to, čo človek na púti prežil. Ako veriaci bol prítomný na procesii a obradoch. Príležitosť dostal i ako kupujúci. Ak predával, mohol i niečo utŕžiť a zároveň zažil slávnostnú atmosféru, veľké divadlo s množstvom vozov, šiatrov a stánkov.
Časom cirkev považovala paralelné konanie trhu a bohoslužieb za znesväcovanie nedele. Preto kráľ nariadil, že trhy sa majú konať v sobotu. Neskôr panovníci v Knihách zákonov usmernili celý trhový život. Uhorský kráľ Ladislav nariadil, že nik nesmel kupovať, ani predávať mimo trhu. Zákonné opatrenia vymedzovali presne i trhové poplatky, aby kráľ neprišiel o vysoké príjmy. Tieto museli zaplatiť nielen tí, ktorí sa živili obchodom, ale všetci predávajúci. Dôkladne a presne boli predpísané aj trhové mýta pre cesty suché i mokré, pre mosty, priechody, brody. Kráľ sa delil s týmito príjmami, desiatok patril diecéznemu biskupovi a tretina miestnemu županovi.
Všetci kupci a trhovci boli pod ochranou kráľa, pretože každé miesto, na ktorom sa trh konal, malo právo azylu. Tento zabezpečoval ľuďom ochranu pred prenasledovaním a trestom. Zahraniční kupci mávali svoje vlastné kupecké právo, boli to ľudia slobodní mercatores legitimi. Z toho im vyplývali mimoriadne imunitné výsady, boli pod ochranou samotného kráľa a zároveň oslobodení od platenia mýtnych poplatkov.
Trhová činnosť sa v minulosti sústreďovala na miestach, kde sa križovali cesty, na opevnených priestranstvách hradoch, predhradiach, ale aj v osadách, kde tón udávala remeselná produkcia. Ohraničený priestor vlastného trhu sa označoval názvom Forum námestie. Zachoval sa dodnes. Aj z mnohých pomenovaní miest a obcí na Slovensku môžeme usudzovať, že sa u nás v minulosti čulo obchodovalo, napr. názvy Trhovište, Trhyňa, Trhové Mýto apod. Častejšie do názvu obce prešiel deň konania trhu, ako pri Spišskej, či Rimavskej Sobote. Najväčšiu frekvenciu majú názvy typov streda, štvrtok Plavecký Štvrtok, Štvrtok na Ostrove, Streda nad Bodrogom, Dunajská Streda. To poukazuje na zahusťovanie siete trhov i na snahu konať ich v rozličné dni v týždni.
Až do začiatku 13. storočia všetky príjmy z trhov patrili kráľovi. Toto privilégium narušila darovacia listina kráľa Ondreja II. Tento sa rozhodol darovať istému grófovi majetok, ktorou bola osada Plavecký Štvrtok S ňou získal i všetky príjmy z trhu. To bol začiatok nových typov trhov forum liberum - čiže slobodných, na ktorých už kráľovský mýtnik nesmel od trhovníkov vyberať mýto. Postupne sa o túto formu trhu začali uchádzať i mnohé osady. Udelením trhového práva ius fori sa z nich stali výsadné mestečká, ktoré postupne dostali aj iné mestské privilégiá. V ďalšom období sa špecifikoval charakter trhov. Boli to trhy týždenné a trhy výročné - jarmoky. Pravidelne v určenom dni týždňa sa konal trh, čo všeobecne znamenalo, že si na ňom budú môcť mestskí ľudia nakúpiť všetky potraviny a poľnohospodárske produkty. Na jarmokoch bolo možné zase vyberať a kupovať aj najrozličnejšie remeselné výrobky. Výročné trhy trvali niekoľko dní a ich termíny sa presne vymedzovali podľa cirkevného sviatku, alebo súviseli so sviatkom patróna kostola. Každé mesto sa usilovalo o výsadu niekoľkých jarmokov.
O význame každého trhu bolo možné usúdiť podľa veľkosti územia, na ktorom mali trhovníci colné výhody. Tak existovali trhy lokálne, župné, regionálne, celokrajinské. Z nejedného zápisu v mestských kronikách sa dozvieme, že trhy na našom území oplývali tovarom z celej Európy. Neboli izolované iba na miestne okruhy, ale mali silné väzby na medzinárodný obchod početných európskych stredísk v Poľsku, Rusku, Byzancii, Prusku, Porýni a Flámsku.
Príchod diaľkových kupcov dodával trhom príťažlivosť a nadregionálny význam
Autor: PhDr. Klaudia BUGANOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
