vypadnutí do druhej ligy v lete 1998 k susedom do Prešova, a určite si vtedy myslel, že mu už horšie ako posledný sezónu v Loky byť nemôže. Ani v najhorších snoch by ho vtedy nenepadlo, že šťastie sa naňho nebude usmievať ani u "koňarov". Prvý rok v zeleno-bielom drese ešte ako tak ušiel, no v tejto sezóne sa na Maťovu hlavu nahrnuli také problémy, o ktorých si myslel, že okrem bývalých funkcionárov železničiarov ich už nik iný nemôže vyprodukovať. Aj napriek tomu, že tento libero s dynamitom v ľavačke patril počas celého poldruha roka medzi najväčšie opory zeleno-bielych, ich funkcionári sa k nemu správali ako k cudziemu. Keďže mu už nejaký ten piatok aj napriek pravidelne opakujúcim sa prísľubom "zabúdajú" vyplatiť finančnú čiastku, ktorú má zakotvenú v zmluve, rozhodol sa, že v klube dá výpoveď. Pohár jeho trpezlivosti definitívne pretiekol začiatkom januára, keď sa mu už nechcelo počúvať od prezidenta tatranacov V. Sabol a ich riaditeľa P. Majer neustále opakujúce sa výhovorky, prečo sa to nedá a odovzdal vedeniu klubu k 31.1. svoju výpoveď.
"S pánmi Majerom a Sabolom sme mali predčasom určité jednania. Spýtali sa ma, či trvám na dodržaní tých podmnienok, ktoré mám v zmluve. Odpovedal som im, že áno, a tým sa naša debata skončila. A pritom som chcel iba to, aby mi vyplatili všetky dlhy, ktoré sa za moje poldruharočné pôsobenie v Tatrane nazbierali. No keď nemajú záujem, tak im môžem povedať len bohužiaľ. Viem, že aj ostatní spoluhráči majú podobné problémy, no to ako ich vyriešia, nechám len na nich. Nikoho nevolám, aby ma nasledoval. Každý má svoju zmluvu, a tak nech sa stará o svoje záležitosti," uviedol nás do problematiky dnes už len bývalá opora zadných radov zeleno-bielych.
Martin Urban trénoval pod vedením Mikuláša Komanického v Tatrane do 31. januára. Od začiatku februára vymenil Prešov za Košice, keď si zatrénoval s futbalistami druholigovej FC Lokomotíva Spoje. Keďže železničiari uplynulú nedeľu odišli na sústredenie do Vysokých Tatier, odvtedy sa pripravuje sám.
"S trénerom Hoholkom som v Lokomotíve absolvoval tri tréningové dni, no z chlapov som poznal už len útočníka Jožka Plichtu. Momentálne trénujem individuálne, a čakám, čo sa bude diať. A hoci terény v okolí Košíce nie sú kvôli topiacemu sa snehu veľmi priaznivé, behám, kde sa dá. Ináč v utorok som si bol pre spestrenie zahrať aj futbal s chlapcami z TJ Lokomotíva," zasvätil nás do svojho tréningového plánu.
V tejto súvislosti nás zaujímalo, dokedy bude trvať táto jeho "bezprízornosť". Veď tak kvalitný hráč by predsa nemal mať problémy uplatniť sa aj mimo Tatrana..
"Teraz je už žiaľ asi neskoro rokovať o prestupe. Už v zime sa mi ozvali zástupcovia jedného klubu z Česka, no ich záujem nateraz opadol. Keby som vtedy vedel, že sa prešovskí funkcionári ku mne takto zachovajú, určite by som sa aj ja ináč zariadil. Stále mi sľubovali, že mi peniaze vyplatia, lenže z ich strany zostalo len pri sľuboch. V súčasnosti už má väčšina klubov uzavreté kádre, takže neviem, či sa mi nakoniec podarí niekam prestúpiť... Je ale možné, že do desiatich dní by som už mohol vedieť viac. Aj keby sa mi dovtedy nič nepodarilo vybaviť, nie je veľmi pravdepodobné, že jarnú časť ligy dohrám v Prešove. Nepredpokladám totiž, žeby mi tamojší funkcionári splnili podmienky, ktoré nevedia splniť už vyše polroka," nevidí príliš optimisticky svoje vyhliadky na zaujímavé angažnmán ešte pred začaitkom jarnej časti Mars superligy autor Gólu roku 1996.
Od 1. februára sa síce z Maťa Urbana stal voľný hráč, ale stále patrí Tatranu Prešov. Keď ho teda bude chcieť nejaký klub kúpiť, bude sa musieť finančne vysporiadať s Tatranom alebo to celé pôjde cez zmierovaciu komisiu SFZ. "Hoci prešovskí funkcionári stále tvrdia, že mám u nich platnú zmluvu do 30. júna, opak je pravdou. Poradil som sa s právnikom, a ten mi potvrdil, že moja výpoveď je právoplatná, a teda je už zo mňa voľný hráč," dodáva na záver v týchto dňoch nie príliš veselý M. Urban.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
