pravidelnému tréningu, takže zamenil úlohu povzbudzujúceho diváka za bežca, ktorého povzbudzujú špaliere divákov pri zdolávaní 42 195 m dlhej trate.

Najstarší európsky maratón v Košiciach bol najprv motívom a potom odrazovým mostíkom bežeckej kariéry aj pre Milana Furína, rodáka z Kavečian, dnes už mestskej časti Košíc. Keďže beh začal špeciálne trénovať až po tridsiatke, chýbala mu základná rýchlosť, ale tento handicap nahradil poctivým vytrvalostným tréningom a odhalil svoje vytrvalecké schopnosti na super či ultramaratónoch. Furín patrí medzi skromných športovcov, pričom zaňho hovoria výsledky. Práve preto sme mu pri príležitosti jeho abrahámovín položili niekoľko otázok, aby sa podelil o svoje zážitky z bežeckých podujatí a pestré zaujímavosti z 19-ročnej aktívnej činnosti.

* Ako ste sa dostali k vytrvalostnému behu?

- Športoval som od malička. Začínal som ako takmer každý chlapec s futbalom. Desať rokov som bol futbalovým brankárom Kavečian. Pretože ihriská v nižších súťažiach sú v hroznom stave, bol som stále odretý a celý týždeň po zápase som sa dával dokopy. Keď som končil s futbalom, stavil som sa so spoluhráčmi o fľašu rumu, že bez akejkoľvek prípravy zabehnem košický MMM v roku 1981. Stávku som vyhral, keď maratónsku premiéru som absolvoval časom 3:21 hod., ale mal som toho dosť. O rok mi to znova nedalo, opäť som sa prihlásil na MMM a odvtedy už pravidelne trénujem.

* Úspechom v pretekoch predchádza tvrdý tréning a dobrá životospráva. V čom spočíva vaša príprava?

- Trénujem v amatérskych podmienkach, avšak tréningové dávky mám na profesionálnej úrovni. Takže zatiaľ, čo ja po prvej fáze tréningu musím do roboty, profesionáli rehabilitujú. Ráno vstávam o 4.15 hod. Oblečiem sa do teplákov a bežím 18 km na smenu do VSŽ, kde na oceliarni robím elektrikára. Po osemhodinovej šichte si uvedenú trať zopakujem opačným smerom domov do Košíc na Sídlisko nad jazerom. Ak sa blížia preteky, trénujem trojfázovo dokopy i 55 km denne. Moje mesačné dávky sa pohybujú od 500 do 900 km, pričom maximum som nabehal až tisíc kilometrov za mesiac. Stravu si zvlášť neupravujem. Jem málo mäsa, uprednostňujem hlavne cestoviny. Pijem bežné nápoje, v lete aj pivo.

* Ktoré úspechy si najviac ceníte?

- Za najcennejšie považujem tieto tri výsledky z bežeckých podujatí:

- prvenstvo na Sardínii v cestnom behu dlhom 254 km z Cagliari do Sassari časom 23:55 hod. v roku 1987;

- prvenstvo v 24-hodinovke v Paríži v roku 1990 v Európskom pohári, pričom dosiahnutý výkon 252,646 km je dodnes najlepší slovenský výkon na dráhe;

- tretie miesto na najpopulárnejšom ultramaratóne sveta v Grécku Spartathlon 1993 na 246 km dlhej trati z Atén do Sparty v čase 28:51:37 hod.

* V behoch na dlhé trate je veľmi dôležitá stratégia boja so súpermi. Akú taktiku používate pri viacdňových pretekoch?

- V roku 1994 som bežal vo Francúzsku okolo Bretónska 12-etapové vytrvalostné bežecké preteky "La Grande Course de Bretagne" o celkovej dĺžke 400 km. Mal som dojem, že moji súperi majú obavy z obtiažnosti a dĺžky pretekov a tak som situáciu využil, išiel od začiatku naplno a vyhral prvých 6 etáp. Tým som si už v polovici pretekov vytvoril viac ako hodinový náskok. Potom som už behal na istotu pre víťazstvo do cieľa.

* Ktoré z množstva absolvovaných pretekov v ultramaratónoch boli najťažšie?

- Jednoznačne preteky na 101 míľ (asi 166 km) Angeles Crest vedúcich z Wrightwoodu do Pasadeny v Californii neďaleko Los Angeles v USA. Celkové prevýšenie dosiahlo až 14 700 metrov! Nikdy som nič podobné nezažil. Nápoje sme si niesli so sebou v špeciálnom opasku, lebo občerstvovacie stanice boli od seba vzdialené na takých 15 až 20 km. Boli tam aj zdravotné stanice, aby sledovali stav bežcov, ba aj to, aby nezhodili viac než desatinu svojej hmotnosti. Na poslednej zdravotnej kontrole na trati som sa úplne vážne bál, že skapem. Naliali do mňa kolu a polievku, aby som neprekročil moju desatinu stratenej hmotnosti 7,5 kg, až potom mi lekár dovolil pokračovať. Posledný úsek trate v dĺžke maratónu som zdolával takmer 9 a pol hodiny. Stal som sa prvým Európanom v desiatich ročníkoch podujatia, ktorý tieto extrémne preteky dokončil. Organizátori mi udelili Cenu muflóna za najbojovnejší výkon roka.

* Pri vašich enormných bežeckých dávkach mali ste aj vážnejšie zranenie, ktoré ovplyvnilo vašu účasť na pretekoch?

- Zranenie občas vyvolá vo mne stres, keď človek má chuť a nemôže. Vo februári 1990 som mal cestovať do Anglicka na prvé neoficiálne MS. Ešte v septembri '89, za totality, som svoje výsledky so žiadosťou, aby mi napísali čo najoficiálnejšie pozvanie, poslal organizátorom. Kráľovná Alžbeta bola patrónkou behu, princ Filip členom organizačného výboru. Šéf organizačného výboru v odpovedi spomenul, že oficiálnejšie pozvanie už v Británii neexistuje. A perom dopísal: "Dnes večer som sledoval v televízii Dubčeka, Pražská jar je opäť tu! Verím, že nebudeš mať problémy pricestovať. Vtedy už totiž prebiehala revolúcia. Kolegovia v práci už vyzbierali peniaze na moju letenku, avšak narazil som si pätu a niekoľko mesiacov som musel oddychovať..."

* Čo vám beh berie a čo dáva?

- Berie mi azda voľný čas, ktorý by som možno trávil sedením pri televízore alebo v hostinci pri pive. Do môjho koníčka mi nikto nekafre. Mám dve už dospelé dcéry, ktoré mi fandia. Som už dedkom a možno rastú aj moji bežeckí nástupcovia, lebo mám dvoch vnukov.

Beh mi poskytuje psychické uvoľnenie a relax. Mám radosť z pohybu. Keď po sezóne týždeň nebehám, som nervózny. Je to už hádam droga, bez ktorej si sám seba neviem predstaviť. Okrem toho mi beh umožňuje na zahraničných pretekoch poznávať svet. Veľmi rád sa vraciam do Paríža, kde sa mi veľmi páči. V pretekoch na ostrove Sardínia obdivujem nezvyčajnú prírodu. Po pretekoch v Kalifornii som sa zotavoval na krásnych losangelských plážach.

* Aké sú vaše najväčšie tohtoročné bežecké ciele?

- Už 30. apríla chcem štartovať na ME v behu na 100 km vo francúzskom meste Belves. V septembri nechcem chýbať na svetovom šampionáte v rovnakej disciplíne v holandskom Winschotene a v októbri na ME v 24-hodinovke v holandskom meste Uden.

* * *

P.S.: Okrem uvedených výsledkov má Milan Furín na konte tieto úspechy:

DisciplínaPočet abs. behovOsobný rekordMiestoRok

Maratón 792:30:54Michalovce1988

50 km53:36:21Žilina1994

100 km19 (3 víťazstvá)7:11:44Košice1985

12 hod.3143 kmSzeged1987

24 hod.15252,646 kmParíž1990

Najdlhší nonstop beh: Nyíregyháza - Budapešť (1992) -262 km (2. miesto, 25:36:00 hod.)

Ďalšie z najcennejších umiestnení: 2. miesto na MS v 24-hodinovke v Bazileji 1992, 236 km.

Jubilantovi Milanovi Furínovi, v súčasnosti členovi bežeckého klubu Hutník Košice, prajeme do ďalšej päťdesiatky dobré zdravie, mnoho šťastia a ešte veľa a veľa športových úspechov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.