Zasnežená romantika alebo polámané väzy

Najprv som to brala ako vtip. Nevadilo mi to, lebo som bola rada, že máme všade naokolo pravú zimnú atmosféru. Určite ste sa aj vy tešili, že nám

Perinbaba tohto roku nadelila tak hojne toho bieleho, mäkkučkého, studenučkého ... sniežiku. A preto som výroky nášho takmer "novopečeného" primátora brala ako naozaj dobrý vtip. Vraj sa treba naučiť žiť so snehom a keď je všetko zasnežené, je to vraj veľmi romantické. S tým tiež súhlasím a spomínané výroky majú určite niečo do seba, ale akosi sa pritom zabudlo, že sa hovorí o Košiciach, o našom meste, o veľkomeste na slovenské pomery. Nepochybujem, že prvý deň nám tohtoročný sniežik urobil radosť, ale tí praktickejší sa určite zamysleli nad tým, čo spôsobí. Nie každému to však došlo. Veď ako inak sa potom dá vysvetliť fakt, že ešte pár týždňov po tejto štedrej sniežikovskej nádielke neboli cesty odpratané a aj na Hlavnej sa ľudia šmýkali a predierali kôpkami snehu jedna radosť. Kým to všetko bolo pekné bielučké, dalo sa ešte kritizovať s úsmevom na tvári. Horšie to začalo byť asi pred týždnom, keď sa to všetko mäkké, biele, studenučké začalo topiť. Odmäk. Ani s tým sa pravdepodobne nerátalo, pretože dnes máme namiesto bielej snehovej romantiky všade len nechutné blato, sivohnedú snehovú kašu alebo obrovské mláky. Romantika? Ešte stále? Neviem prečo mám také neblahé podozrenie, že tými sladkými rečičkami o romantickej zasneženej krajinke sa zakrývala nepríjemná skutočnosť, že sa asi peniažky na odpratávanie akosi nedali zohnať. Nie, nemám chuť vyťahovať aféru Ekotermal 99 contra mesto, len by som chcela poukázať na nezodpovednosť voči nám, ktorým nezostávalo noč iné, len sa šmýkať, brodiť a čľapkať. A to ani nehovorím o tých, ktorí sa rozhodli vytiahnuť štvorkolesového tátoša a trochu ho po košických cestách prehnať. Netvrdím, že som nejaký úžasný šofér, a preto som sa rozhodla, že svoje kaskadérske kúsky nebudem skúšať na zasneženej ceste. Keď však začal odmäk, povedala som si, že teraz sa už všetko roztopilo a snáď už nebudem odkázaná na autobus. nenapadlo ma však, že k večeru začne primŕzať a vzhľadom na to, že sa neodpratával sneh, neodpratala sa ani voda a tak som dostala kráásny šmyk rovno na Roosveltovej ulici, hodinky a už som bola v stĺpikoch. To, že k narodeninám dostanem prednú nápravu by mi až tak veľmi nevadilo. Ani to, keď som sa rozhodla, že až do jari budem chodiť pešo a aspoň dvakrát som sa šmykla a pristála na zemi. Mne nie, našťastie nemám osteoporózu a nič som si pri tvrdých pristániach nezlomila (okrem prednej nápravy). A rovnako si môžem povedať, že jednoducho nie som dobrý šofér, mám zadný náhon a nezvládla som situáciu. Možno by sa to však nebolo stalo, keby ... Ale to je už vlastne jedno. Dúfam len, že iný na tohtoročnú zimu nedoplatili viac.