Tradične so špičkovými hudobníkmi okolo seba dvíha latku hudobného vkusu nielen hudobným fajnšmekrom. Rozhovor o jeho plánoch, názoroch a neodmysliteľnom jazzovom životnom štýle vám teraz poúkame.

Sledujete slovenskú hudobnú scénu? Myslíte si, že po komerčnom návale, ktorý sa dosť dlho u slovenského publika držal a ešte stále drží svitá na lepšie časy prívalom dnešných mladých kapiel a interpretov?

"Áno, mám pocit, že situácia sa trochu zmenila, vyhráva hudba, ktorá sa prezentuje naživo. Opäť začínajú byť populárne kapely, ktoré prezentujú živú hudbu a relatívne ovládajú svoje nástroje. Za víťazstvo považujem, že ich dokonca začali hrať aj v rozhlase. Najokatejšie prípady sú povedzme I.M.T smile a Jana Kirschnerová. Držím im palce."

Poslednú dobu stúpa aj počet poslucháčov jazzovej hudby, najmä mladí sa na ňu stále vo väčšom počte "namotávajú", čím to je?

"Jazz má svoju stabilnú klientelu, je to určitý segment s celkového poslucháčstva. Hovorí sa, že jazz počúvajú dve percentá ľudí. Sú však určití protagonisti, ktorí dokážu pritiahnuť za sebou väčší okruh poslucháčov, vtedy sa to percento zvyšuje."

Inklinujú k jazzu podľa vás ľudia, ktorý hľadajú akúsi životnú slobodu?

"Možnože áno, ale isté životné pocity sa dajú nájsť aj v inej hudbe, nemusí to byť výlučne jazz. Improvizuje sa aj v iných žánroch. V každom prípade sú to ľudia, ktorí v hudbe hľadajú aj niečo iné, nie len prvoplánové efekty, ale idú do hudby hlbšie. Aj keď odborná znalosť je veľmi relatívna. To si musíme povedať na rovinu, že je drvivé percento laikov, ale tí sú takisto strašne potrební pre hudbu ako aj odborníci, ktorých je skutočne len hŕstka."

Je aj váš život improvizácia, alebo ste skôr striktný, zásadový človek?

"V jazze je síce hudba založená na improvizácii, tá však má svoje zásady. Ja tiež rád v živote improvizujem, ale pridŕžam sa aj istých svojich zásad."

Posledné vaše videoklipy obsahovali hojne počítačových efektov. Aký je váš vzťah k počítačom?

"Mám tiež doma počítač, prišiel som na to, že je to dobrá pomôcka. Ale nie som nejaký fanatik do internetu, takže v týchto veciach sa nejak zvlášť nevyžívam. Ale používam denne napríklad elektronickú poštu. Nakoniec počítače sú veľmi silný faktor čo sa týka nahrávacej techniky či pri zaznamenávaní hudby. Takže počítač je už dnes síce nevyhnutnosť, ja len nemám rád, keď sa zabúda na ľudský faktor."

Vo svojej tvorbe inklinujete aj ku gospelu - pôvodnej černošskej tvorbe. S týmto sa spája otázka rasizmu. Už ste sa stretli s takýmito negatívnymi prejavmi a aký máte k rasizmu postoj?

"Tých prejavov, čo evidujem je strašne veľa a je určite aktuálne o tom vždy rozprávať. Nie sú to len titulky novín, v ktorých čítame o fyzických útokoch. Rasizmus je už v myslení ľudí, v ich poznámkach, chovaní. Sú to rôzne detaily, v ktorých môže človek rasizmus zaregistrovať. Smer, ktorým sa potom toto cítenie uberá však môže byť rôzny. Človek na jednej strane nemá rád ľudí inej pleti, ale tiež nemusí mať rád ľudí, ktorí majú ja neviem veľký nos, dlhé vlasy či malé oči... Takýmto ľuďom sa nepáči jednoducho nič. Keď majú jedného nepriateľa, nájdu si ľahko aj iných. Bohužiaľ je to súčasť našej spoločnosti a treba o tom stále rozprávať. Naučili sme sa ľudí deliť na dobrých a zlých. Tí sú všade. Medzi všetkými rasami a národmi. Jednoducho to tak je a mali by sme sa naučiť to akceptovať."

Hudba by práve v tomto mala fungovať ako tmeliaci prvok...

"Hudba a umenie vôbec by mala byť jedna z vecí, ktorá by nemala mať diskriminačný charakter. Určite by mala spájať. Aj keď história jazzovej hudby ukazuje, že černosi to nemali ľahké preniknuť do bielych orchestrov, ale zase ani biely k čiernym. Zmiešané orchestre sa preto objavili veľmi neskoro."

Ďalším citlivým bodom, ktorý ľudí v dnešnej dobe rozdeľuje je politika. Do akej miery by sa mal umelec vyjadrovať k politickým otázkam a tým vlastne usmerňovať spoločnosť?

"Nemôžeme všetkých umelcov hodnotiť naraz, pretože ich vyjadrovacie prostriedky sú odlišné. Hudba a noty, to je najabstraktnejší umelecký prvok. Ak zahrám jednu notu, tú nezaradíte nikde. Ale slovo, farbu, tvar už skôr zaradíte. Osobne si myslím, že umelec je občan, ako každý iný, to znamená, že raz za štyri roky má právo ísť vhodiť hlasovací lístok a vyjadriť svoj názor na to čo sa mu páči a čo nie. Ale nemyslím si, že by mal ešte okrem toho svoj názor ventilovať a rozprávať o ňom, že čo a jak. Lebo to nie je dôležité. Zaňho musí hovoriť jeho umenie. A ak sa sám svojim umením odhodlá postaviť na nejakú stranu barikády, ak nejaká existuje, je to jeho vec. Znamená to, že svoje umenie dal do služieb nejakej myšlienke, prosím, aj to je možné. Je to každého individuálna záležitosť."

Chodíte do kina? Čo ste naposledy videli?

"V kine som nebol ani nepamätám. Ale už čoskoro budem musieť ísť s deťmi na Toy story dvojku. V sobotu som bol napríklad v divadle, na Aide."

Aký máte vzťah ku klasike?

"Nemám pre to veľký zmysel, nezaujímam sa o ňu, mám ešte vždy veľa svojho a myslím, že v mojej oblasti sa mám ešte vždy veľa čo učiť."

Čo máte nové?

"V marci budem krstiť svoje nové CD, bude sa volať Bistro. Čakajú ma nejaké koncerty v Prahe, som súčasťou veľkého koncertu v Lucerne, ktorý bude na počesť nedožitých stých narodenín Louia Armstronga. A tak to ide vždy, môj život plynie od jedného vystúpenia k druhému. Najdôležitejšie je pre mňa čo najviac koncertovať."