odpovedia stovky, tisícky ľudí. Je pravda, že nám nie je stále do spevu, ale kto je vlastne potom ten dobrý, keď sú všetci ľudia zlí? My tak hovoríme o iných, iní zase o nás. Napokon, reči sa hovoria a chlieb sa je, preto to tak nebude ani s výrokom, že ľudia sú zlí.
Horšie je, že sme zabudli na prívetivosť, prestali sme byť srdeční, usmievať sa. Pýtame sa: "Čo sa s ľuďmi deje?" Väčšinou hľadáme chybu u druhých a seba vynecháme. Nezabúdajme, že aké signály vysielame, také sa k nám vracajú. Nikomu neprospieva, ak chodí stále zachmúrený, rozčuľuje sa aj nad maličkosťami a príčinu svojich problémov vidí vo všetkých ľuďoch okolo seba, ktorých považuje za zlých. Pritom tak málo stačí k vnútornej spokojnosti a radosti: úcta a láskavosť voči iným, úsmev, záujem o iného. Určite to zlepší aj vzájomné vzťahy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
