kvázipravica Andela podpredsedu.

Rozhodnutiu Ústrednej rady SNS o vylúčení Andela sa v princípe nedá čo vyčítať. Je celkom správne. Politické strany sú občianske združenia na presadzovanie politických záujmov a ako také z definície musia fungovať v istom režime vnútorného poriadku a subordinácie. Ten musia rešpektovať obzvlášť stranícke špičky, keďže hromadná neposlušnosť reprezentantov v štátnych funkciách by viedla k anarchii a zrúteniu celého politického systému. Dá sa iba nemo žasnúť, ak Andel vyhlásuje svoj prípad za "spor o princípy, kde demokracia a slobodný výkon poslaneckého mandátu stoja nad vnútrostraníckou demokraciou". Je neuveriteľné, že aj po desiatich rokoch v politike môže niekto tak zúfalo netušiť, o čom to celé vlastne je. Do funkcie podpredsedu NR SR, kvôli prítulnosti ku ktorej bol vylúčený, totiž nebol zvolený ako Andel, ale zástupca opozície na návrh SNS. A rodná strana ho už jednoducho za svojho predstaviteľa v tejto funkcii nepovažuje, keďže - ako správne podotkol sám Andel - "zmenila politickú koncepciu". Nemá to pranič spoločné so "slobodným výkonom poslaneckého mandátu". Ale keď to už Andel spomína, nech skúsi zaloviť v pamäti - ak mu ešte nejaká slúži - ako a za čo hlasoval, keď sa istý Gaulieder "vzdával mandátu".

Trápny je aj jeho prísľub, že kresla podpredsedu sa vzdá do 30. júna. Vzdať by sa mal hneď, keďže v tejto pozícii už nereprezentuje nikoho. V záujme aspoň zdania štandardných pomerov by mu z kresla mala odpomôcť aj koalícia. Pokiaľ sa teda ešte hlási k pomernému princípu delenia funkcií a nechce upadnúť do podozrenia, že jej bezprizorný Andel ako podpredseda vyhovuje. Samozrejme, smiešne je aj vyhlásenie Malíkovej, že "nenavrhne jeho odvolanie, keďže s ním už SNS nemá nič spoločné". Nuž, práve preto by navrhnúť mala, a to aj keď v rámci "opozičnej dohody" s HZDS razí zásadu, že post už neobsadí. Manéver predsedníčky je úplne nepochopiteľný; veď ak by Andela vo funkcii "podržala" koalícia, nebola by to blamáž SNS, ale práve jej.

Správa, že mimoriadny zjazd sa konať nebude, nie je asi to najvzrušujúcejšie, čo nám signalizuje Republikový výbor SDĽ z Rožňavy. Skôr naháňa obavy Migašovo odhodlanie "zmeniť štýl politiky tak, aby bola ľavicovejšia a sociálnejšia". Zostáva len dúfať, že vedenie iba zase raz použilo najtradičnejší spôsob na oblbnutie regiónov. Pri najväčšom rešpekte k chradnúcim preferenciám totiž na "sociálnosť" táto vláda skrátka nemá. Nedá sa prihlásiť k istému typu politiky, prevziať zodpovednosť za sanáciu napr. verejných financií dokonca ovládnutím príslušného rezortu, a potom z vlaku vystúpiť. Polovičaté reformy - žiadne reformy.

Nič dobrého nepozerá ani z podpory ministrovi Koncošovi, ktorého "postoje a kroky v otázke prevodu pôdy bez určeného vlastníka RV SDĽ potvrdil". To je vážne, keďže tým - napriek všetkým ústavným nedorozumeniam - RV nepotrvrdil nič menšieho, než že jeden minister SDĽ nemusí plniť program vlády. Ešte omnoho nepríjemnejšia je ale kritika koncepcie reformy verejnej správy, ktorá z rokovania v Rožňave tiež zaznela. Signalizuje vážne komplikácie, keďže projekt splnomocnenca Nižňanského je azda vôbec najnáročnejšou reformnou úlohou tejto koalície. Teraz už ide doslova o dni a týždne, veď ak sa zdrží a teda nenaštartuje od 1. januára 2001, tak už v tomto volebnom období vôbec nie.

K "sociálnejšej" politike sa ústami Hamžíka prihlásila i Republiková rada SOP, čo v kontexte s Migašovou rétorikou vyzerá už pomaly ako synchronizovaná ľavicová vzbura. Zo sporých výstupov pre médiá sa zdá, že i v Nitre boli ústrednou témou preferencie a vnútorné pnutia. Veru, presne v tretine legislatívnej periódy to v jednej koaličnej strane vyzerá horšie ako v druhej.

Teda s výnimkou SDK, kde už ani nemá čo ako vyzerať. Jedno šťastie, že tej už nefungujú žiadne orgány, takže niet odkiaľ vysielať katastrofické reportáže...