ekonomická reforma na Slovensku a bol pripravený odpovedať aj na ich otázky.
Vicepremiér povedal, že Slovenská republika je životne závislá na integrácii do európskych štruktúr, a preto je veľmi dôležité, aby vzbudzovala dôveru. Podľa neho zahraničie unisono vníma politiku súčasnej vlády pozitívne, naopak doma prevláda negatívne vnímanie. Príčiny vidí Mikloš na viacerých miestach. Môžu to byť nesplnené očakávania voličov spôsobené zlou diagnostikou skutočného stavu štátu po parlamentných voľbách, alebo aj príliš odvážnymi predvolebnými sľubmi. Pomalosť prijímaných nevyhnutných ekonomických opatrení nie je len technický, ale u nás v prvom rade politický problém. Súčasnú vysokú nezamestnanosť vníma Mikloš ako obrovský problém, ktorý však nemožno riešiť rečami o rozvojových programoch bez odpovede na otázku za čo?
Východiskom podľa neho sú nižšie dane, nižšie úrokové sadzby, dostupnosť úverov a s tým spojená reštrukturalizácia bánk, bezpečnosť podnikateľov, zahraničné investície a regionálna politika. S ňou súvisí aj pripravovaná reforma verejnej správy, ktorej zmyslom podľa Mikloša je, aby o prioritách regiónu rozhodovali v ňom žijúci ľudia a nie vzdialené centrum. Vicepremiér priznal, že súčasnej vládnej moci ťah s licenciami pre podnikateľov nevyšiel, dôkazom čoho je, že záujem prejavilo iba 2000 podnikateľov. V dôsledku toho sa pripravuje novela príslušného zákona, ktorá by mala platiť od polovice roka so spätnou platnosťou.
V diskusii podpredseda vlády Mikloš uviedol, že vstup zahraničného investora do Východoslovenských železiarní je nevyhnutný, nakoľko domáci investor neexistuje. Otázka prepúšťania, hoci prezamestnanosť v železiarňach je objektívna, je vnímaná aj zo strany záujemcov veľmi citlivo. Mikloš preto nepredpokladá, že po vstupe zahraničného investora prepúšťanie prekročí prirodzenú fluktuáciu zamestnancov.
V reakcii na skonštatovanie jedného dôchodcu, ako bolo kedysi dobre, podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš uviedol: "Účet za to, ako dobre sme žili, platíme dnes a ešte dlho platiť budeme. Výrobné náklady na mlieko, za ktoré sme zaplatili dve koruny, totiž predstavovali osem korún."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.