verejnosti aj v trinástom kole. Najprv si však

pripomeňme, o čo vlastne išlo. Pod titulkom "Bál sa svojej mamy, aj otčima," sme priniesli príbeh krkavčích rodičov, ktorí sa podpísali pod smrť dva a polročného syna.

"Adriena a Teodor sa o malého Andrejka nestarali a ani sa k nemu nesprávali tak, ako mali. Bol ustrašený, bál sa ich. Myslím si, že málokedy bol sýty. Vždy, keď ma zbadal, pýtal si jesť a piť. Ja, ale i môj manžel sme ho mali radi a on to vycítil. I keď nevedel súvisle rozprávať, vetu: ´Teta chcem jesť, piť!´sa povedať naučil. Vždy som mu dala to, čo som doma mala. Vyčítala som bratovi Teodorovi i jeho družke Adriene, prečo malého nechávajú smädného a hladného. Brat sa na mňa nahneval, čo sa vraj do toho starám. Švagriná vravela, že mu netreba dávať piť, lebo bude veľa pišať. O druhé dieťa, ktoré už mali spolu sa starali oveľa lepšie," vypovedala pred súdom Teodorova sestra.

Nepodarený otčim bezdôvodne týral maloletého Andrejka, ktorého surovo bil a trýznil tak, že mu na rôzne časti tela prikladal horiacu cigaretu. Prišiel však jeden augustový deň, keď dva a polročného chlapčeka zbil do bezvedomia. Výsledkom surovej bitky boli krvné podliatiny v oblasti hlavy, poranenia sliznice, hornej a dolnej pery, otras mozgu a následný opuch mozgu. V takomto stave ho vložil do vane s vodou, kde následkom poranení pravdepodobne upadol do bezvedomia a došlo k jeho smrti udusením utopením.

Otčim sa pred súdom bránil tým, že Andrejka často nebil. "Nevravím, že som mu sem-tam jednu nepriložil, ale len vtedy, keď sa malý pošpinil... Viac ako obvykle, som ho zbil asi týždeň pred jeho smrťou. A v ten deň, keď zomrel, som mal vypité. Šiel som si zafajčiť na balkón, kde sa hral Andrej. Zbadal som, že je popišaný aj pokakaný. Kričal som na neho, aj som ho udrel... Keď prišla družka z obchodu, pýtal som sa jej, či ho mám okúpať. Súhlaila a tak som dal Andreja do vane a z kúpeľne som odišiel. Asi po piatich minútach som ho šiel pozrieť. Sedel vo vode, ktorá mu siahala po pazuchy. Bol smutný," vypovedal Teodor. Dodal, že chlapca nechal vo vani a keď sa vrátil do kúpeľne druhý raz, ležal už skrútený vo vani s hlavou pod vodou. Zakričal na Adrienu, ktorá vo vedľajšej izbe uspávala svojho druhého syna. Tá hneď pribehla, ale napriek jej snahe, sa jej nepodarilo Andrejka oživiť.

Ako sa na pojednávaní ukázalo, s týmto chlapčaťom sa život, ale najmä tí, ktorí sa mali o neho starať, vôbec nemaznali. Ako každé dieťa, aj on túžil po láske a pohladkaní a to čo mu nedávali krkavčí rodičia hľadal u ľudí, ktorí sa k nemu správali ako k človeku. Aj keď Teodor s Adrienou, ktorá na počudovanie, vo vzťahu správania sa otčima k jej prvorodenému nikdy nič zlé nevidela, svorne tvrdili, že Andrejka netýrali. Krkavčia matka presviedčala súd, že Teodor s malým nezaobchádzal surovo a bezcitne. Znalci zo súdneho lekárstva však pri pitve zistili niečo iné. Andrejko mal na telo posiate početnými krvnými podliatinami. A nielen čerstvými, ale aj podliatinami staršieho dáta. Mal ich na tvári, brade, v mäkkých lebečných pokrývkach, na bruchu, v okolí genitálií, na chrbáte i obidvoch stehnách. Kožné odreniny na tvári a početné trhliny dutiny ústnej tiež neboli svedectvom o normálnom zaobchádzaní a bežnom rodičovskom potrestaní. Podľa znalcov boli spôsobené veľkou silou, opakovaným bitím rukou a päsťou... Uvedené zistenia sa snažil Teodor vysvetliť častými pádmi chlapčeka na zem. Bol vraj veľmi nemotorný... Andrejko mal aj ďalšie zranenia, ktoré boli podľa znalcov spôsobené prikladaním horiacej cigarety na kožu... Bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie dieťaťa, s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené utopením...

Dotvoriť tento smutný príbeh a vyniesť verdikt, sme nechali vás, milí čitatelia, ktorí ste našli odvahu obliecť si pomyselný sudcovský talár. Mali ste nám napísať, koho by ste posadili na trestnú lavicu a za aké trestné činy. Dostali sme od vás 110 odpovedí, z ktorých 91 bolo správnych. Presnejšie všetky tie, v ktorých ste uviedli, že na trestnej lavici sedeli obidvaja krkavčí rodičia, resp. nielen Andrejkov otčim, ale aj jeho mama. Súd ich uznal vinnými z trestných činov týrania zverenej osoby a ublíženia na zdraví, pretože zanedbali starostlivosť o dieťa a spôsobili mu ťažkú ujmu na zdraví s následkom smrti. Pri ukladaní trestov súd u obžalovaných prihliadol na podiel viny toho-ktorého z nich. Kým Teodor dostal 2 roky ostrej basy s tým, že si ich odkrúti v I. nápravnovýchovnej skupine, Adriene vymeral trest 24 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov. Trestný zákon o trestnom čine ublíženia na zdraví podľa paragrafu 224, ods. 1 hovorí: "Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti." A čo hovorí trestný zákon o týraní zverenej osoby podľa paragrafu 215, ods. 1? "Kto týra osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky." Keďže sa obžalovaní dopustili obidvoch trestných činov, súd im vymeral súhrnné tresty.

Smrť bola pre Andrejka vykúpením

Bez ohľadu na správnosť či nesprávnosť, aj tentoraz predstavovali vaše odpovede pestrú mozaiku názorov a tak z nich opäť citujeme: Miroslava KAČMÁRYOVÁ z Košíc: "Keď som si prečítala, ako žil ten malý chlapec z príbehu, napadlo mi, že smrť bola pre neho vykúpením. Tí, čo takto dokážu zaobchádzať s nevinným bezbranným dieťaťom, nie sú ľudia, ale zveri v ľudskej koži. Ľutujem ich druhého potomka, lebo určite nemá šťastné detstvo. Teodora by som určite zavrela za mreže aspoň na dva roky. Jeho družke, ktorá sa stará o ďalšie dieťa, by som dala podmienečný trest na dlhšiu skúšobnú dobu." Mária HUDÁKOVÁ z Prešova: "Všetci by sme sa mali nad príbehom zamyslieť, chodiť s otvorenými očami a nebrať podobné veci ľahostajne. Deti sa nevedia brániť a v mnohých prípadoch ani dospelí. Teodora a Adrienu by som odsúdila za tretné činy týrania a ublíženia na zdraví a otčima aj za smrť dieťaťa. Svoj podiel viny na tom, čo sa stalo, mala aj Teodorova sestra, ktorú by som odsúdila pre jej ľahostajnosť k týraniu a ubližovaniu Andrejkovi." Katarína BALOGHOVÁ z Košíc: Na trestnú lavicu by som posadila otčima, ktorý sa dopustil trestných činov týrania zverenej osoby a ublíženia na zdraví s následkom smrti. Vo väčšine podobných prípadov ide o rómskych občanov zo sociálne slabšej vrstvy obyvateľtva. V súčanosti je život veľmi ťažký, ale i tak nikto nemá právo týrať deti. Naopak, rodičia sa im musia venovať a bez ohľadu na sociálnu situáciu dbať na ich zdravý vývoj. Žiaľ, opak je pravdou." Miloslava ŽELINSKÁ z Pečovskej Novej Vsi: "Podľa môjho názoru, to, že dva a polročného chlapčeka jeho rodičia týrajú, mohli oznámiť na príslušných inštitúciách píbuzní, alebo susedia. K tragédii vôbec nemuselo dôjsť, dalo sa jej zabrániť. Ja by som na trestnú lavicu posadila obidvoch nezodpovedných rodičov za trestné činy týrania zverenej osoby a ublíženia na zdraví s následkom smrti." Věra LIPOVÁ z Košíc: "Jsem obyčejná žena, ne žádný soudce, ale příběhy, které se týkají dětí, mně dokážou hnout žlučí... Tátovi bych dala za vraždu nejmíň 10 roků a nechala ho léčit na psychiatrii. Žene, která se podílela na smrti svého syna a ještě se zastávala vraha, bych dala alespoň 5 roků a dítě, které měla s Teodorom, bych dala do opatěry lidí, kteří by se o něho postarali jako opravdoví rodiče. A tzv. tetě bych taky vstoupila do svědomí, aby jako žena trochu přemýšlela, či musel Andrejko takto krutě odejít ze světa. To, že mu dala najíst, když měl hlad, předse pro život nestačí." Bibiana STACHOVÁ z Prešova: "Faktom je, že obaja partneri odopierali chlapcovi základné práva dieťaťa, ako je výživa a starostlivosť rodičov o jeho zdravý vývoj. Teodora by som odsúdila pre trestné činy týrania a ublíženia na zdraví. A matku dieťaťa pre neprekazenie trestného činu a zanedbanie povinnej výživy." Anna KOVÁČOVÁ z Košíc: "Po prečítaní trinásteho príbehu v Korzári som si uvedomila, že aj medzi ľuďmi žijú hyeny. Predsa najkrajším darčekom pre matku je narodenie dieťaťa a starostlivosť oň. Je krásne učiť ho spoznávať tie najkrajšie stránky života. V tomto prípade to bolo presne naopak. Aj keď sa matka snažila brániť druha, neverím, že nevedela, ako otčim s Andrejkom zaobchádza. Nikto z nás si nevie uvedomiť, koľko je manželov, ktorí netúžia po ničom inom, len mať dieťa a nemôžu ho mať. Na druhej strane sú krkavčí rodičia, ktorí sa k svojim deťom nechovajú ako sa patrí. K ublíženiu na zdraví a týraniu Andrejka by som Teodorovi pridala aj trestný čin vraždy." Alžbeta ĎURICOVÁ z Liptovského Hrádka: "Ako je možné, že niekto môže takým drastickým spôsobom ubližovať dieťaťu. Je to najťažší zločin a byť na mieste sudcu, vymerala by som mu najvyšší možný trest. Matka by si tiež zaslúžila aspoň dva roky, keď konali s úmyslom zbaviť sa dieťaťa." Miroslav HENCOVSKÝ z Vranova nad Topľou: "Už len pomyslenie na to, že počínania o akom ste písali, by sa mal dopustiť ´TIEŽ ČLOVEK´ na bezbrannom dieťati, musí zvierať srdce. Snáď ani v ríši zvierat by sme podobné správanie nenašli. Kde sa stratil cit matky, keď dovolila Teodorovi používať na vlastnom synovi také drastické výchovné metódy, ktoré ponižuj

ŠTRNÁSTY SÚŤAŽNÝ PRÍBEH

"Pán predseda, nie som žiadny anjel, ale ani vrah. Neviem, prečo poškodená tvrdí, že som ju chcel zabiť. Nemal som dôvod niečo také urobiť. A čo sa týka peňazí, ktoré som mal od nej žiadať, resp., pre ktoré som sa ju pokúšal usmrtiť, môžem povedať len toľko, že si ich viem zaobstarať iným spôsobom, nie vraždou. Tú by som nespáchal, ani keby šlo o 10 miliónov a 5 kilogramov zlata! Neviem svoju nevinu dokázať, ale necítim sa vinný a žiadam súd, aby ma spod obžaloby prokurátora oslobodil," predniesol pred súdom plamennú záverečnú reč 23-ročný Mikuláš C.obžalovaný z pokusu trestného činu vraždy.

Mal sa ho dopustiť "s úmyslom iného usmrtiť a získať majetkový prospech, avšak k dokonaniu činu nedošlo". Horor ako vystrihnutý z filmového plátna sa odohral za bieleho dňa v bloku, v ktorom býval bývalý spolužiak obžalovaného. V osudný decembrový deň bola doma len Marieta. Keď pri dverách zazvonil Mikuláš a hľadal jej brata s tým, že organizuje zbierku na stretnutie spolužiakov, pozvala ho dnu. Vravel, že potrebuje zoznam spolužiakov a ešte doplatiť stvku na spoločné posedenie. Peniaze mu dala hneď. Pred jeho očami odrátala z koženého vrecúška sto korún a on ju poprosil, či u nej nemôže počkať na telefonát, pretože dal číslo známemu, ktorý mu má k nim do bytu zavolať. Marieta súhlasila a spolu pozerali horor v televízii. Medzitým Mikuláš párkrát telefonoval... Okolo obeda sa doma zastavil aj Marietin otec. Nezdržal sa však dlho. Mikuláš sa pred Marietou vydával za policajta. Aj si z bytu niekam odskočil a vrátil sa s kufríkom. Potom s výhovorkou, že už dlhšie čakať na jej brata nemôže, poprosil, či by sa nepozrela po zozname adries spolužiakov medzi vecami jej brata. A vtedy prišlo to, čo mladá dievčina isto-iste nečakala.

"Udrel ma fľašou, v ktorej bola minerálka, po hlave tak, že som spadla na zem. Mikuláš zvieral v ruke hrdlo z rozbitej fľaše a chcel ma ním udrieť do tváre. Chránila som si ju rukami, a tak ma zasiahol do pravej ruky... Odhodil sklo a chytil ma za hrdlo, škrtil ma... Bránila som sa, ako som vládala, nohami som kopala do podlahy, aby som upozornila susedu. Tlak na hrdlo nepovoľoval. Vtedy som si uvedomila, že ma chce zabiť. Prestala som sa brániť, prehryzla som si zvnútra líce, aby mi z úst vytekala krv. Prevrátila som oči stĺpkom a tvárila som sa, že som mŕtva... Vtedy ma prestal škrtiť, len mi trhol hlavou. Zasmial sa a povedal ´konečne´! Počula som ho, ako chodí po byte, neskôr aj to, ako buchli dvere..." opísala 18-ročná Marieta hrôzu, ktorú vďaka svojej vynachádzavosti a ovládaniu tzv. dýchacej gymnastiky, jogy a Silvovej metódy, prežila. Našla v sebe ešte silu vyjsť z bytu a zazvoniť u susedy. Tá okrem fialovočervených fľakov na Marietinom hrdle videla aj to, že dievča je v šoku a potrebuje lekársku pomoc. Ako sa neskôr ukázalo, tento zážitok spôsobil Mariete ťažkú psychickú ujmu a pravdepodobne ju poznamenal na celý život.

Obžalovaný sa k spáchniu hrôzostrašného činu nepriznal. Bránil sa napríklad tvrdením, že keby chcel Marietu zabiť, mohol ju zastreliť pištoľou, ktorú mal v kufríku. Netajil, že mal finančné problémy, pretože s družkou utrácali mesačne asi deväť tisíc korún. "Vraždiť pre 100 korún? Povedz, bol by som schopný zabiť pre takú smiešnu sumu?" pýtal sa Mikuláš na pojednávní družky, ktorá stála pred súdom ako svedkyňa. Tá priznala len to, že bola veľmi prekvapená, keď sa dozvedela, z čoho je Mikuláš obžalovaný.

To, čo sa skrýva pod maskou chladnokrvne sa tváriaceho a vystupujúceho muža, súdu priblížili znalci. Z ich záverov vplynulo, že nie je duševne chorý a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené len pod vplyvom alkoholu, ktorého mal v krvi O,8 až 1,2 promile. "Osobnosť obžalovaného je psychopaticky štrukturovaná. Jeho ústredným záujmom je vlastný pôžitok, a to bez ohľadu na okolie. Nemá zábrany, neuznáva spoločenské normy. Alkohol a sledovanie akčného filmu mohli prispeť ako provokujúce faktory k odbrzdeniu agresívneho napätia a výbuchu násilia. Vnútorne je však ľahko zraniteľný, avšak navonok chladný, vypočítavý..." charakterizovala obžalovaného psychologička.

V priebehu nespočetného množstva pojednávaní sa nepotvrdilo, že obžalovanému šlo o peniaze. V byte Marietiných rodičov bolo veľa cenných vecí, ktoré videl, ale nezobral. Motív jeho konania sa nepodarilo objasniť... Po vykonaní dokazovania navrhol prokurátor súdu uznať obžalovaného vinným z pokusu trestného činu vraždy, ale nie s úmyslom získať majetkový prospech. Obhajca však zastával názor, že Mikuláša C. by mal súd oslobodiť, keďže od začiatku vyšetrovania popiera, že by chcel Marietu zabiť... Tu sa náš príbeh končí. "Dotvoriť" ho máte možnosť vy, ktorí sa nebojíte obliecť si pomyselný sudcovský talár. Čo myslíte? Presvedčil obžalovaný súd o svojej nevine?

POZOR AJ NA ÚMYSELNÉ CHYTÁKY!

V našej súťaži vám ponúkame jedinečnú šancu vžiť sa do úlohy detektíva kriminalistu, ale aj vyšetrovateľa, prokurátora a najmä sudcu, ktorý v konečnom dôsledku ako jediný rozhoduje o vine a treste. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré zverejňujeme vždy v pondelok na 6. strane, neukončujeme, ale umožníme vám jednak "uhádnuť", ako prípad na súde naozaj skončil, a jednak vyjadriť svoj vlastný názor na otázku viny a trestu. Pozor! V niektorých príbehoch je zamontovaný "úmyselný chyták" a objaviť ho, to je úloha pre bystrého detektíva, ktorému nesmie ujsť žiadny, aj keď naoko bezvýznamný detail. Niekedy treba zvážiť všetky pre a proti a na základe dôkazov predložených prokurátorom posúdiť vinu, inak povedané obliecť si sudcovský talár a rozhodnúť. O tom, ako ste sa trafili, sa dočítate o týždeň, kedy prinesieme štatistiku odpovedí, ale aj pestrú mozaiku vašich názorov, postrehov, stručných komentárov a poznámok k danej téme, a samozrejme ďalší príbeh. Z tých čitateľov, ktorí "pri posúdení viny a uložení trestu" trafia do čierneho, opäť vylosujeme troch. Čaká na nich finančná odmena redakcie vo výške 500, 300 a 200 Sk.

Nezabudnite:

1., odpovedať na položenú otázku,

2., pripojiť svoj stručný komentár, poznámku k danej téme, prezentovať svoj osobný názor, napísať, ako vy by ste postupovali, keby ste mali na sebe sudcovský talár,

3., vystrihnúť logo KORZÁR V TALÁRI a prilepiť ho na svoj list, lístok (bez tohoto znaku vás nebudeme môcť zaradiť do žrebovania!),

4., pripísať svoje celé meno a presnú adresu,

5., a toto všetko zaslať poštou, resp. doručiť osobne do košickej redakcie KORZÁRA, Kováčska 28, 040 01 Košice, alebo prostredníctvom našich zberných schránok v redakciách v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji.

A ešte čosi. Píšte a zasielajte tak, aby sme vaše odpovede dostali do redakcie najneskôr v piatok!!!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.