skupina dnes čerpá z toľkých štýlov, že označiť ich hudbu za metal možno len s prižmúrením viacerých párov očí. Už predošlý počin tejto kapely, v roku 1998 vydaný album Sin/Pecado (takisto u Century Media), bol nadštýlovou záležitosťou. Pracovali s postupmi, prechádzajúcimi od temného metalu cez gotiku až po prvky, na aké sme zvyknutí skôr u Depeche Mode. Novinka je v tomto smere ešte ďalej, hoci je paradoxne v niektorých momentoch o niečo tvrdšia. Na The Butterfly Effect je pozoruhodná hlavne ľahkosť, s akou sú jednotlivé pasáže zosúladené do celku. Ono dať dokopy prvky metalu, tvrdého rocku, gotiky, industrialu, tanečnej či etnickej hudby a ktovie čoho tak, aby nevznikol nechutný guláš, na to už treba isté aranžérske majstrovstvo. Celok je viac-menej zahalený do potemnelej, démonickej, možno až dekadentnej astmosféry. Tú dokresľuje charakteristický farbistý vokál Fernanda Ribeiru. K spomínanému pritvrdeniu dochádza hlavne v drsnejších, blackmetalovo a čiastočne aj industriálne podfarbených pasážach. Tu sa Fernando vracia k agresívnemu vokálnemu podaniu z čias prvých nahrávok Moonspell. Alebo žeby sa dostatočne nevybúril vo svojom "čiernom" projekte Daemonarch? Či tak, či onak, dielo plné kontrastov je príliš experinemtálne a "iné" na to, aby zaujalo ortodoxných prívržencov metalu. Ak má však niekto vkus, v ktorom je miesto tak pre Nicka Cavea, ako aj Depeche Mode, Kraftwerk, Das Ich, až po doom a black metal, môže tu nájsť nového favorita.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
