"Aj Švajčiarsky pohár je pohár, i keď z dlhodobého pohľadu má prípravný charakter. Odzrkadlilo sa to aj v našom koučingu, keď sme poskytli rovnakú šancu všetkým hráčom prakticky za každého stavu. Takto sme si lepšie
preverili herné, ale aj charakterové kvality každého jednotlivca. Teší ma, že žiadny hráč z tohto výberu nezanechal v nás vyslovene negatívnu skúsenosť. V Chure nám išlo o zvýšenie úrovne hry, o poskytnutie priestoru perspektívnym hráčom, o vyskúšanie zloženia formácií a nepodstatný nebol ani výsledok."
Štyri inkasované góly v troch zápasoch svedčia o kvalitnej defenzívnej fáze. Kto mal na tom väčšiu zásluhu, brankári alebo obrancovia?
"Ťažko oddeľovať. V Chure sme mali brankárov dvoch odlišných generácií. Rybár v reprezentácii nikdy nesklamal. Naposledy mal síce slabšiu chvíľku v
prvej tretine zápasu s Rakúskom, ale vyrovnal sa s tým a dokázal, že je psychicky odolný - dochytal do víťazného konca a potvrdil, že ide smerom k
medzinárodným kritériám. Aj to bol dôvod, prečo sme ho uprednostnili v poslednom dueli so Švajčiarskom. Mladý Karol Križan nás zasa podržal v ťažkom súboji s Bieloruskom a mnohé naznačil."
V obrane sme nemali žiadneho tridsiatnika, najstarší bol 26-ročný Skaličan Milo, ktorý má minimum medzinárodných skúseností, a predsa to dobre
"V obrane sme, až na spomínanú úvodnú tretinu s Rakúskom, mali málo výpadkov. Problém bol v koordinácii. Hráči sú z rôznych klubov, v ktorých sú
zvyknutí na odlišné systémy. Ale herná istota a kvalita bekov sa zvyšovala."
Šesť gólov z troch zápasov, to je však biedna bilancia útočnej činnosti.
"Áno. Hlavnú príčinu vidím v tom, že skúsenejší hráči nemali na turnaji optimálnu formu. U útočníkov zo slovenskej Extraligy zasa pretrváva základný problém, ako sa vyrovnať s nedostatkom času a priestoru. Potom
strácajú presnosť a schopnosť realizovať svoje myšlienky a výsledkom je chýbajúci dôraz i suverenita vo finálnej fáze. S tým ťažko niečo urobíme, kým sa to nestane samozrejmosťou v domácej súťaži. A to je hlavný dôvod, prečo chceme na medzinárodné fórum vytiahnuť čo najviac vývojaschopných hráčov."
Zo streleckej biedy nás nevytrhli ani presilovky. Čo s touto vlečúcou sa chorobou?
"Opäť je to o priestore a čase, ktorý agresívna obrana súpera nikomu nedožičí. U útočníkov mi chýbalo aj agresívne clonenie pred bránkou, ktoré vždy prináša výhodné dorážky. Súvisí to však s vnútornou silou hráča. Nedostatočne vžitá agresivita je dlhodobý problém slovenského hokeja."
V psychologickej príprave ste po vašom nástupe do funkcie zaujali antidepresívnym krédom - nebáť sa prehry. Prirodzene, po dobrom výkone. Ordinovali ste to aj v Chure?
"Prehry naozaj patria k športu, sú zákonité. S prehrou treba rátať vždy, no na druhej strane som chlapcov motivoval, že si netreba vyčerpať zlý deň, keď im naozaj nie je súdený."
Môžete pomenovať tri pozitívne prekvapenia Švajčiarskeho pohára?
"Suverenita Podhradského, prehľad a oduševnenie Majeského, adaptácia brankára Križana na seniorské medzinárodné kritériá."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
