iste veľmi ľahko rozpozná. poukážka je tmavomodrej farby, podtlač zelená, rozmery (191x100) mm. V predchádzajúcich dieloch sme už spomínali podobnosť niektorých poukážok. Podobnosť je dosť značná aj s poukážkami susedných štátov. O tejto veci by sa dalo ešte veľa diskutovať, momentálne sa ňou podrobne zaoberať nebudeme. Najskôr zrime do historického zákulisia vzniku poukážok Červenej armády. Už aj v predchádzajúcich dieloch sme spomínali, že sa zachovalo veľa historických dokumentov o sovietsko-československých rokovaniach. Tieto dokumenty nám objasňujú niektoré detaily, ktoré je potrebné poznať vzhľadom k vzniku týchto platidiel. Z týchto dokumentov sa dozvedáme, že pre urýchlenie tlače sovietski vyjednávači dopredu upozorňovali na zmeny. Celkovú kompozíciu tvoria podtlače, ktoré boli predtým použité pre Maďarsko. Samotná príprava a tlač po technickej stránke už bola záležitosťou ZSSR. Ale teraz poďme na koreň veci. Bolo by zaujímavé vedieť, kto rozhodol o zavedení vojenských poukážok červenej armády. Verili by ste, že to bola Československá exilová vláda v Londýne? Objednávateľa sme už našli, chýba nám ešte emisný ústav. Hlavným emitentom bol Československý menový úrad, ktorý sa zrejme tým zapísal do dejín. Na záver vám ešte prezradíme, že sa zachoval aj nerealizovaný návrh tisíckoruny. Viacmenej sa líši od realizovanej poukážky. Takmer sa zhoduje s rumunskou poukážkou nominálu tisíc lei. Je kreslený modrou farbou rôznej intenzity. Tu by sme tých zaujímavostí ešte našli veľa. K tejto poukážke, ktorá obiehala aj kolkovaná, sa ešte v našom seriáli vrátime.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
