Karolína BRITKÁ & Kristína KREHKÁ

Ahojte!

Neviem, či mi vôbec odpoviete, lebo vašu krehko-britkú poradňu som už dosť dávno nevidela v Ťaháku (aj keď sa musím priznať, že ho nečítam pravidelne). Dúfam však, že mi aspoň trochu poradíte. Aj keď vaše rady sú troška streštené, ale asi práve to momentálne potrebujem. Už druhý rok žijem na internáte tu v Košiciach a môj problém spočíva práve v tom internátom živote. Ten, kto na internáte nežil, nevie, čo to znamená. Najprv sa mi to asi tak prvý semester páčilo, ale časom mi to začalo liezť krkom a došlo to až do takého štádia, že teraz, keď sa má zase začať semester, normálne sa desím návratu na internát. Ono je to tam totižto samá párty, samé oslavy... Tam nikto nikdy nie je sám, a práve to začne časom vadiť. Niekedy už ani neviem, na ktorej izbe bývam. Stáva sa mi, že sa po dlhom dni (okrem toho, že chodím do školy, si občas privyrábam) dostanem konečne na intrák a netúžim po ničom inom, len si v kľude natiahnuť nohy a nič nerobiť. Keď som doma, jednoducho sa zavriem do svojej izby a všetci na svete mi vtedy musia dať pokoj. Tam sa to však nedá. Keď si už človek myslí, že zažije pokojný večer, pribehne zopár kámošov (niekedy aj okolo 22.00) s bandaskou vína a chcú oslavovať. Oslavuje sa všetko: úspešne vynechaná prednáška, rozchod, nový priateľ, priateľka ... proste všetko čo si len viete predstaviť. Odkedy bývam na intráku, nedostala som sa do postele skôr ako o polnoci a ráno potom nie som schopná vstať včas na prednášky, a tak flákam školu. Ono sa to síce povie, že kľudne by som sa mohla na všetkých vykašľať a ísť spať, potom do školy a žiť si svoj život tak, ako to chcem ja. Ale ja to nedokážem, v hĺbke duše mám totiž zábavu veľmi rada a len veľmi ťažko mi padne vzdať sa jej. Viem, že je to začarovaý kruh a rozum mi tu nepomôže. Preto sa obraciam na vás. Dík.

Lenka

Lenka, ďakuješ a ešte nevieš za čo, myslíme, že nielen s intrákom mávaš problémy, ty si taká unáhlená kačička v rozhodovaní a popletená v názoroch. Na jednej strane "tajne" v hĺbke duše máš zábavu rada, ale nevieš ju preglgnúť, keď sa už baviť nevládzeš. Dočerta! Tak buď zábavu rád mám a bavím sa do bezvedomia, aj keby som mal dušu vypustiť alebo som introvert, ktorý si privyrába, (hoci je nám záhadné, načo sú mu peniažky naviac, keď ich aj tak neprehajdáka) a ktorému "vypráža" už len pri myšlienke: ".... že ja makám a čo ostatní... Hmmm, ako sa tak asi práve teraz bavia... a ja prídem a oni sa ešte stále bavia a ja chcem už konečne vyspať a oni sa stále bavia... No sotva zaspím! A keď sa mi to konečne podarí(čo je pri tých bavičoch fakt málo pravdepodobné) s myšlienkou bolestivou, že ja tak ťažko zaspím a oni sa ešte stále budú baviť... Mihájú sa mi fakt asi len z posledných síl, (no ani neviem, ako sa ešte vo mne berú) hlavou myšlienky : "Je vôbec tento svet spravodlivý?"

Tak sa bež baviť aj ty a netýraj sa! Alebo makaj a uvedom si, že nie je každý taký fenomén, ako ty.

Ži aspoň z pocitu, že ty si skvelá a oni len všetko prehajdákajú... Alebo si nájdi takú prácu, ktorá bude skvele (relatívne skvele) platená a bude ti vyhovovať (nie) nadmerná pracovná zátaž a flexibilný pracovný čas. Nájsť si takú prácu, ti možno dá zabrať, ale za to obdobie, keď si ju už hľadať budeš, sa zasa môžeš troška pozabávať, aby si nevyšla z cviku. Milá Lenka, alebo vieš čo? Ujasni si najprv čo máš a nemáš rada. A potom sa ešte raz ozvi, ok? My ti opäť radi poradíme.