nakladali s majetkom, ku ktorému sa dostali za babku po pamätnej marcovej noci 94, keď ešte narýchlo Mečiar porozdeľoval svojim verným čo-to zo spoločného vrecka. Megalomanské maniere viedli Rezešovcov k vízii vybudovania najskôr národného, neskôr dokonca nadnárodného holdingu. Ako hovorili, vraj v snahe diverzifikovať skupovali všetko, čo im prišlo pod ruku. Keby ako rozumní podnikatelia kupovali lacno s tým, že neskôr drahšie predajú, alebo aspoň podnikaním na kúpenom majetku zarobia, bolo by to normálne. Ako však ukazuje viacero príkladov, častokrát sa majetok kupoval za cenu niekoľkokrát vyššiu, ako bola jeho skutočná trhová hodnota, z čoho samozrejme profitovali tí, ktorí majetok predávali. Rezeš nestrácal zo svojho vlastného vrecka, veď sa kupovalo za železiarenské... A profitovali predávajúci, ktorí, čuduj sa svete, neraz inklinovali k podobnej partaji, k akej sa s hrdosťou hlásil Rezeš.
Jeden z príkladov, ako tento systém fungoval. Pred štyrmi rokmi VSŽ kúpili od Ireny Belohorskej, súčasnej poslankyne HZDS a niekdajšej ministerky zdravotníctva, dom v bratislavskom Lamači za desať miliónov korún napriek tomu, že znalecký posudok znel len na tri milióny. Ďalších päť "melónov" železiarne vrazili len do samotného zbúrania domu, nehovoriac už o tom, že za vypracovanie projektu zaplatili VSŽ firme Spectrum marketing, vraj tiež blízkej ľuďom z okolia Rezeša, ďalších 10,5 milióna. Celkove VSŽ vrazili do tohto biznisu takmer 30 miliónov korún. Po zmene vo vedení VSŽ Gabriel Eichler nastúpil cestu - predať všetko, čo nie je jadrom podnikania. Prišlo aj na nehnuteľnosť v Lamači. Trh je neúprosný a tak reálna predajná cena napokon znela - necelé tri milióny korún. O koľko prišli železiarne, to si ľahko spočítate sami.
Podobných "lastovičiek" sa však z nedávnej éry nájde viac, než je zdravé. Zoberme si len už toľkokrát spomínanú budovu na Jégého ulici v Bratislave, ktorú železiarne ako vlastník budovy prenajali, akože ináč, HZDS. Kúpna cena podľa doterajších zistení niektorých médií mala predstavovať 90 miliónov korún, zatiaľ čo jej trhová hodnota oscilovala okolo 60, 70 miliónov. Napriek tomu, že v sídle svojho HZDS si užívali jeho členovia, náklady na rekonštrukciu objektu a jeho udržiavanie znášal vlastník, teda VSŽ. Verte či neverte, doposiaľ VSŽ celkove investovali na kúpu, prevádzkovanie a rekonštrukciu tejto budovy viac než 310 miliónov korún. Ak si poviete, že rekonštrukcia predsa musela budovu zhodnotiť a teda bude možné ju dobre predať, trh má trochu iný názor. Jeho verdikt znie - predajná cena 75 miliónov korún! Pre železiarne to opäť znamená mínus - tentoraz 235 miliónov korún. Podobne to dopadlo aj s bratislavskou vilou Slavín, ktorá doposiaľ vyšla VSŽ na takmer 70 miliónov korún, kým jej trhová hodnota predstavuje púhych 25 miliónov.
Podobne ako v Bratislave Rezešovci nakupovali aj v Košiciach. Pozemok na sídlisku KVP, za ktorý vysolili 41 miliónov korún, by sa dnes pri troche šťastia a prípadnom záujme dal predať zhruba za 18 miliónov. Za ďalší pozemok v centre Košíc na Námestí osloboditeľov, kde plánovali postaviť mrakodrap, Rezešovci zaplatili 74 miliónov, odhad trhovej hodnoty - 56 a pol milióna korún.
Zaujímavý je osud dvoch ďalších budov, ktoré sú Košičanom veľmi dobre známe. Na dokončenie kongresovej haly v blízkosti košického Domu techniky (na snímke) sa svojho času nenašli peniažky a tak rokmi chátrala, až je z nej dnes už len ruina ledva držiaca pokope. Rezešovci však neváhali a vyvalili za ňu 15 miliónov. Dnes by sa jej radi VSŽ zbavili aj za jej reálnu hodnotu - 10 miliónov. Už len taká "maličkosť" - nájsť kupca.
Hlavne starší Košičania majú ešte v živej pamäti zašlú slávu krčmy U 12 apoštolov. Dnes na Kováčskej ulici stojí už len roky opustená schátraná barabizňa. Rezešovci ju však kúpili za neuveriteľných 19 miliónov korún. Teraz by sa potiažne dala predať za sedem miliónov, aj to jej cenu zvyšuje najmä poloha v centre mesta. Mimochodom, dnes hneď vedľa niekdajšieho vchodu do krčmy sídli firma Mayor, s. r. o., kde v súčasnosti pôsobí Július Rezeš. Pokúsili sme sa včera zastihnúť ho, aby sa vyjadril k tomu, aký to záhadný podnikateľský cieľ sledovalo niekdajšie vedenie VSŽ podivuhodnými nákupmi nehnuteľností, ale ako sme sa dozvedeli, momentálne je na dvojtýždennej zahraničnej služobnej ceste.
Na povrch teda vyplávali nové zaujímavé čísla. O tieto nehnuteľnosti sa už dávnejšie verejnosť zaujímala, až teraz s odstupom času sa nám však podarilo zistiť presne, aká bola ich nadobúdacia hodnota a aká je ich skutočná trhová. Len v spomenutých prípadoch prišli železiarne dokopy o 365 miliónov korún. A to už je "pálka", s ktorou sa dá niečo podniknúť. Kúpa Sparty za miliardu, ktorú sa podarilo predať iba za tretinu nadobúdacej hodnoty, nedostavaný zimný stadión, kde sa preinvestovali ťažké milióny, len tých zvyšných 400 miliónikov sa akosi zohnať nepodarilo, či obrovská stajňa limuzín, obrazov, to sú už kauzy všeobecne známe. Známy je aj systém podnikania bývalého vedenia VSŽ, ktoré sa však ešte občas tvári, že nie je ich dňom vo VSŽ koniec. Doposiaľ majú rad stúpencov, ktorí by uvítali ich návrat do železiarní. Veď koryto predsa ešte nie je úplne prázdne...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
