odpadov a ich nezávadné zneškodňovanie. Toto je teória, zakotvená v právnych predpisoch SR. Prax sa však od tejto teórie vzďaľuje na stovky kilometrov. Približne dve čierne skládky pripadajúce na každú zo stodvanásť obcí okresu Košice - okolie, hovorí za všetko. Obce Čaňa, Sokoľ, Ťahanovce, ...., takto by sme mohli pokračovať do nekonečna. Na Slovensku sa hádam nenájde ani obec, ktorá by nemala na svojom území nelegálnu skládku. Aj tu platí porekadlo: zákon nie je hrozbou, ale prekážkou, ktorú je snaha obísť. Ak neprekáža potok, les, či lúka znečistená od odpadov obsahujúcich rôzne druhy chemikálii, pesticídov alebo ťažkých kovov, dostávajúcich sa do vody a pôdy samotným obyvateľom obce, komu potom?

Je paradoxné, že o škodlivosti a nebezpečenstve týchto odpadov nemá ich pôvodca, ktorým sú práve obyvatelia obce, ani potuchy. Arzén, meď, kadmium, olovo .... to je iba niekoľko nebezpečných látok unikajúcich z čiernych skládok do okolia. Ich koncentrácia nemusí byť vysoká, aby sa stali nebezpečnými, pretože ide prevažne o kumulatívne jedy. Svoj podiel na nebezpečenstve čiernych skládok zohrávajú aj zlúčeniny chlóru, ktoré sa v komunálnych odpadoch nachádzajú naozaj hojne. Podľa viacerých zistení vykazujú chlórované uhľovodíky vážne karcinogénne a mutagénne účinky. Práve zlúčeniny chlóru boli príčinou nárastu rakoviny močového mechúra u obyvateľov amerického štátu Illinois, kde došlo ku kontaminácii pitnej vody zo skládky. I keď zákony v tejto sfére Slovensko prijalo, ich nedodržiavanie sa v poslednej dobe stáva bežnou rutinou.

Kontrolu a dozor nad dodržiavaním týchto právnych predpisov, platných pre obce, vykonáva Okresný úrad Košice okolie odbor životného prostredia (OÚ ŽP). Ako nás už informovala Ing. Etela Kiebelová z oddelenia odpadového hospodárstva OÚ ŽP, "pokuta za uloženie odpadu na čiernej skládke je od 10 tisíc do 500 tisíc korún."

Čo potom, ak obec nedisponuje takýmito finančnými prostriedkami a na zaplatenie pokuty jednoducho nemá?

"V dnešnej dobe naozaj, len máloktorá obec má na zaplatenie takejto pokuty. Existuje ešte exekúcia, lenže starosta mi nemôže predať obecný úrad nad hlavou."

Obecný úrad nemôže naozaj starosta predať, môže však vytvoriť také rezervy z poplatkov obyvateľov, aby nimi pokryl celú sumu pokuty. Veď napokon čierne skládky v deväťdesiatich percentách vytvárajú práve obyvatelia obce. Obec môže napríklad znížiť časť financií, ktorú poskytuje obyvateľom na odvoz odpadov a tým pádom budú obyvatelia nútení nahradiť väčšiu časť poplatkov sami. Týmto sa vytvoria finančné rezervy pre obce a možnosť splatiť pokutu udelenú OÚ ŽP. Po zvýšení poplatkov si určite každý rozmyslí, či bude svoj odpad hádzať do najbližšej jamy, alebo nedajbože do potoka, ako to je vo väčšine prípadoch.

Toto opatrenie je však pre mnoho starostov neprijateľné. Niet divu, veď ako by si zabezpečili popularitu v obci a boli volení do funkcie starostu niekoľkokrát po sebe, keby robili takéto reformy? Dochádza k stredu záujmov. Osobné záujmy majú náskok pred záujmami životného prostredia. Túto skutočnosť nám potvrdila aj pani E. Kiebelová a na margo takéhoto opatrenia povedala: "Keď navrhnem takéto riešenie, viete, čo mi na to starosta povie? Keď ste taká múdra, poďte robiť starostku Vy."

Ani podpora štátu v tejto sfére neprekvitá. Fond životného prostredia, ktorý poskytoval obciam úver, zíva už štyri roky prázdnotou. Štát síce prijal určité zákony, ale tam jeho starosti aj skončili. Finančné zázemie na riešenie prijatých predpisov sa neutvorilo ani po desiatich rokoch, hoci sme si v '89 roku sľubovali, že všetky peniaze od teraz pôjdu na ekológiu.

Najlepšou prevenciou proti čiernym skládkam je podľa ekológov dostatočná osveta. Tá by mala napomôcť k výraznému zvýšeniu ekologického povedomia občanov. Poplatky za odvoz a ukladanie odpadov neustále narastajú, čo ekológovia považujú za hlavný dôvod vytvárania nelegálnych skládok. Úradníci z OÚ ŽP sa však domnievajú, že poplatky za odvoz odpadov sú primerané. Na druhej strane je treba pripomenúť, že občan sa snaží ušetriť na všetkom, a preto svoj odpad nosí na čiernu skládku. Je naozaj dôležité, aby sme si uvedomili, že motivácia k minimalizácii a napokon recyklácii odpadov je najúčinnejším liekom proti čiernym skládkam. Suplovanie štátnych inštitúcií mimovládnymi ekologickými organizáciami však nemôže trvať donekonečna. Preto by mal štát čo najrýchlejšie urobiť kroky k náprave tohto stavu nie len v osvete, ale aj v dostatočných finančných dotáciách. Aby však občania mohli začať svoj odpad triediť a recyklovať, je nevyhnutné vytvoriť nástroje na realizovanie týchto opatrení.

Autor: Jaroslava FARKAŠOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.