potrpia a čo neznášajú, aké filmy a knihy sa im páčia? Tak potom presne vám je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych športovcoch, politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.

***

Herečka Magda Paveleková, ktorej popularita narastá s každým jej kilom navyše, nepotrebuje na to, aby si oddýchla, žiadne nákladné dovolenky. Najlepším relaxom pre ňu je záhrada.

"Milujem svoju záhradu. A viete, čo mám najradšej? Vyplievanie buriny, to je moje! Hneď vedľa mojej mal kedysi záhradu nebohý Vlado Müller, s ktorým sme sa neprestajne doberali. Raz, keď išiel pre víno, prechádzal popri mojej záhrade a pýta sa, čo to robím. Hovorím mu, nevidíš, bojujem proti burine! A keď sa o hodinu vracal s plným demižóniskom, ja som už ležala v lehátku hore zipsom. Vlado sa pýta, starena čo robíš, už nebojuješ? A ja na to nevidíš, burina zvíťazila!" vyznáva sa nám herečka, ktorú každý domácky oslovuje pani Majda.

Okrem toho o sebe tvrdí, že je zaslúžená "kukačka" televízie, čo je jedna z jej najväčších nerestí, s ktorou sa spája aj jej tajná vášeň.

"Koľkokrát v noci, keď sa zobudím, idem sa napiť vodičky, zídem dole a ťuknem do jedného televízora v obývačke, do druhého v kuchyni a aj do toho čo mám v pracovni. Veď, čo keby sa mi objavili mimozemšťania! Tak si ich zapnem, chvíľku čakám... nič... ešte chlapci neprišli, ale oni vedia, že sa s nimi chcem stretnúť, takže sa určite objavia."

A ako sa pani Majda udržuje vo forme? Prezradila nám, že o rok má sedemdesiat rokov a za to, že má veľmi jemnú pokožku a vôbec nemá vrásky, vďačí svojej "miernej" nadváhe.

"Strašne rada by som išla na lifting tváre, hahaha, ale ja tam fakt nemám čo naťahovať. Mám tlstú hladkú papuľku, možno, že ak raz schudnem, tak tá papuľa zvráskavie... Dostávam tiež strašne veľa energie z kozmu, a to je to, čo ma drží pri živote. Už som počula aj názor, že tým, že som taká tlstá, dostávam tej energie duplovane."

A na čo najviac míňa peniaze?

"Na žranicu, nepobadali ste to náhodou?" - zazrela s výčitkou herečka a začala nám rozprávať, že keď niekam cestuje, nezaujíma ju kam, ale dôležité je pre ňu, kde si počas cesty urobí prestávku. Najprv sa musí zastaviť na teplú kávičku, potom na desiatu, tretia zastávka je predzvesťou dobrého obeda, v ktorom nesmú chýbať aspoň tri zákusky.

"Pri všetkých týchto procedúrach si ochutnávame navzájom z taniera, či nemá náhodou niekto niečo lepšie."

Keď konečne dôjde do cieľovej stanice, je po krk najedená a navyše si so sebou vždy prinesie tašky plné ovocia a zeleninky, ktorými sa na cestu dopredu poistí. V jedle teda vyberavá nie je, ako je to však s alkoholom, má Magda Paveleková nejakú obľúbenú značku?

"Áno, mám, slivovičku 52-ku. Kedysi som mala veľkú chalupu a 52-árovú záhradu. Bolo v nej strašne veľa sliviek, ktoré sme chodili páliť do neďalekej pálenice. Vzišlo s toho dvadsať veľkých sudov. Keďže ja furt staviam, prerábam, rebordelizujem a upravujem, stále mám koho hostiť."

Ako nám ďalej prezradila, pije bezkofeínovú kávu, veľmi jej chutí Coca-cola, ktorú konzumuje na kvantá, a to až do takej miery, že sa rozhodla svoj neodolateľný "chtíč" po sladkom nápoji liečiť. Spojila sa s psychoterapeutkou, ktorá ju 'naprogramovala' na to, že jej cola jednoducho prestala chutiť.

"Tesne po tom psychologickom sedení som si trochu glgla a potom mi bolo strašne zle. Ale dopredu som tej psychoterapeutke povedala, že na čokoládu nech ma nehypnotizuje! Čokoládu milujem, tej sa nezrieknem nikdy v živote. Pri nej sa mi uvoľňuje endorfín - hormón šťastia, som furt šťastná a to je od čokolády, ale... ježiš, krásnu tašku máte," prerušila pani Majda svoj monológ, keď jej oči narazili na kabelku našej fotografky.

"Ježiš tú chcem, odkúpim, predajte mi ju...," skríkla vo vytržení a my sme si v pohode mohli zo zoznamu vyškrtnúť otázku, či si potrpí na doplnky.

"Aha, teraz mám na nohách takéto svoje staré rozčaptané topánky, v ktorých šoférujem," gymnastickým pohybom zdvihla svoju dolnú pravicu a ukázala na čosi čierne, čo si kedysi hovorilo 'lodička'.

"Verte-neverte, stáli 3000 korún. Vždy, keď vybehnem z auta niečo kúpiť, zabudnem, že mám 'šoférovacie' topánky a naraz si len tak v duchu uvedomím. 'Stará, kalap na hlave, kilo zlata na sebe až ťa od neho ťahá k zemi a tie rozčaptačky, no nádhera.' Ale ja som maniačka na topánky, mám asi desať párov krásnych topánok. Ale predstavte si, tým, že som ťažká, padla mi klenba, lebo tá chudinka až toľko nevydrží, sto kilov je aj na moju klenbu veľa. No a nohy sa mi normálne zväčšili o celé číslo a tak tie topánky rozdávam svojim kamarátkam. Oblieka ma firma, veľmi škaredé meno majú, firma Molet a Obor zo Senca. Oni mi vyberajú aj modely, aj mi zadarmo šijú, stačí len priniesť látku. Lebo raz mi Pavelek povedal, pipinka, daj si ušiť nejaké pekné šaty a ja mu hovorím, čo si blázon? Veď mám, aha je to krásna látka, boli aj drahé atď. A on na to - nepovedal som stan, ale šaty. Vtedy ma strašne naštval, a tak som si dala našiť šaty, v ktorých vyzerám, no úchvatne, ako maturantka," ukončila tému odievania pani Majda, na čo sme načali tému bývanie. Po otázke, či býva v rodinnom dome, mi skočila do reči:

"V rodinnom dome pipinka?" ozvala sa zjavne zasiahnutá na citlivej strune, na čo hneď vytiahla istý časopis s fotografiami svojho honosného príbytku:

"Pipinka, toto je rodinný dom...? No povedzte... a keby ste ho videli na jar, mám obrovskú desaťmetrovú terasu s nádherným zábradlím, krásnou markízou...," nezaprela v sebe hrdú modrú krv baronesy.

"No a toho roku sa mi splní môj najväčší sen - budeme mať na záhrade bazén. Už sa teším, keď si doň napúšťam teplú vodu, lebo ja milujem teplú vodu. Povedala som si, keď sú paparazzovia na svete, tak majú šancu urobiť unikátne snímky. Budem sa totiž kúpať zásadne nahá. A nemusím mať ani plný bazén, lebo keď doňho vojdem, polka vody stúpne. Už teraz sa na to teším, budem plávať od jari do jesene."

Ako sme sa ďalej dozvedeli, jej najobľúbenejšie miesto, kde chodila doteraz plávať, je Dunajská Streda. A prečo?

"Lebo na tej plavárni máte všetko od grilovaných kureniec až po kvasené uhorky. Ale na jedno som alergická. Keď tam za mnou chodia ľudia, aby som sa im podpisovala. Ja sa veľmi rada podpíšem. Ale prosím vás, nepýtajte odo mňa autogramy, keď jem!"

A čo domáci miláčik, má vo vidieckom sídle Pavelekovcov miesto aj niečo z ríše štvornohých?

"Samozrejme máme 95-kilového 'drobčeka'- stredoázijskú ovčiačku - Belisu. A ona vám nevojde do bytu. Tým, že má 95 kíl, obrovský hrudník a hlavu, nie je možné ju do bytu dostať. Ale keď mám v ruke keksík a stojím vo dverách a tichučko zavolám Belisa, ona je hoci aj na druhej strane záhrady, už počujem to jej Hu-hu-hu (napodobnila najtmavší odtieň psieho štekotu) rozbehne sa a je pri mne. Ale keď jej keks položím za prah, to sa len naňho díva a nemá šancu si ho zobrať, lebo neprejde cez dvere. No a predstavte si, že jediný človek, ktorého nenávidí, je Pavelek. Pre ňu som vedúca svorky ja," zdvihla hrdo hlavu herečka.

Je to už päť rokov, čo si pani Majda kráti dlhé chvíle písaním vlastnej knihy. Vraj nechce, aby jej knibhu písal niekto iný. Vo vydavateľstve už na ňu čakajú, dokonca automaticky rátajú s druhým a tretím vydaním, čo je vraj pre ňu pocta.

"Mám už prvých sto strán a dostala som lektora, ktorý neberie do úvahy, že ja píšem samé perly, ktoré on vzápätí hádže sviniam, jednoducho mi to vyhadzuje, hahaha. Minule som si tak sadla, vyložila nohy, zakričala 'Pavelek, uvar spisovateľke bezkofeínovú kávu...' a zatiaľ som si čítala tie svoje výtvory a ... hanbím sa to priznať, ale tak dobre som sa bavila!"

S cudzích jazykov sa výborne zdokonalila najmä v rómštine, ako cigánka v "Kubovi", v ktorom teraz hrá na Bratislavskej scéne.

"Ke delo devle tu menge pale, Pánboh Ti to vynahradí," zaznela pohotovo krátka ukážka aj s prekladom rómskej gramatiky, ktorou sa s nami výborná rozprávačka, herečka a komička v jednom rozlúčila.