niečo zmotanejšia, než bola pred ním. Pravidlo "čím ďalej, tým bláznivejšie" (resp. "čo krok, to do hrobu") plne rešpektovala aj sobotňajšia Republiková rada DU (RR DU) v Žiline .
Tá sa po búrlivej a vypätej diskusii rozhodla odporučiť fúziu Demokratickej únie s SDKU. Predbežným víťazom duelu "dzurindovcov" s "antidzurindovcami" v DU sú teda priaznivci "premiérskej strany". Zatiaľ ale naozaj iba predbežným, keďže otázkou zostáva, či skóre z RR predznamenáva aj konečný verdikt.
Ten padne až na mimoriadnom zjazde, ktorý - podľa druhej časti uznesenia - sa musí zvolať do dvoch mesiacov. Z čoho okamžite vyplýva, že chaos, kupčenie a preťahovanie lanom, ktoré tu bežia už od deklarácie SDKU, sa prolongujú na ďalšie týždne. Ba najskôr až do vyčerpania termínu, keďže 60 dní vyzerá naozaj šibenične. To sa dá spoľahlivo odhadnúť vzhľadom na povestnú pružnosť a pracovitosť slovenských liberálov. A nie je vôbec jedno, či to budú dva týždne alebo dva mesiace. Pokiaľ sa Dzurinda s Budajom kántria hrou "kráľu, kráľu daj vojačka" a počty okolo frakcie DU zostávajú neprehľadné, dovtedy sa z najsilnejšieho vládneho klubu v parlamente bude šíriť zmätok. Nech si premiér káže o "stabilite" a "pokoji" koľko chce, surový mocenský boj o poslanecké duše obracia jeho slová v pokrytecké táranie.
Stupňovaniu paniky nasvedčujú i vyjadrenia jednotlivých prominentov o čase ich odchodu z DU. Ak sa totiž už raz ktosi rozhodol pre iný subjekt, nevidieť dôvod na zdržiavačky a na "osobné rozhodnutie v najbližších dňoch". U Kukana a R.Kováča, ktorí sa takto vyjadrili, je ale aspoň všetko jasné. Zotrvávanie ďalších, ktorí napokon zdupkajú, však prehlbuje atmosféru nedôvery, podozrievania a rozkladu. Seriózne si odpovedzme: Ako môže svoju funkciu dôveryhodne a kvalitne vykonávať taký predseda, ktorý je už jeden a pol nohou úplne inde? Takže Švecova požiadavka na Harachovu rezignáciu, o ktorej sa napokon nehlasovalo, bola plne opodstatnená.
Faloš a dvojtvárnosť podporuje i skutočnosť, že žilinské odporučenie pre zjazd ešte môže naraziť. Zánik strany - čím by fúzovanie s SDKU nesporne bolo - musí totiž podľa stanov odhlasovať trojpätinová väčšina delegátov. Treba si uvedomiť, že pre radových poslancov DU či ich prvých náhradníkov môžu vyplývať z kladného resp. záporného rozhodnutia zjazdu odlišné politické konzekvencie. Čo len zvyšuje predpoklad, že hmla sa nerozpustí do poslednej chvíle.
Ak sa odporučenie ujme, Dzurinda si môže zablahoželať k anexii celej DU. Vlastne sa tak naplní v preň najprijateľnejšej verzii variant, ktorý sa pred časom tiež intenzívne zvažoval: súhlas s päťkoalíciou a prestup premiéra (a odštiepencov) z KDH do DU s tým, že by mu bola automaticky ponúknutá stolička predsedu. Tak by mu však prischol štatút "prišelca" hľadajúceho útočisko (plus neprajúcne Budajovo krídlo). Teraz sa nemusí nikam vnucovať, DU zhltne z pozície silnejšieho a nebude nikomu nič dlžný.
Napokon, smutný fakt, že na rozvalinách SDK sa nezápasí o vízie či idey, ale najmä o pozície, dokladá i "prípravný výbor na znovuzaloženie DU". Tzv. Nová DU, ktorú začalo pre prípad fúzie s SDKU iniciatívne pripravovať 17 nespokojných členov, totiž nemá žiadne rozumné zdôvodnenie. Ak sa väčšina delegátov zjazdu rozhodne, že ducha, ideály a program DU ponesie ďalej SDKU, je vytváranie novej strany presne tým, čo vyčítajú Budaj a Švec dnes Dzurindovi. Teda nezmyselným štiepením priestoru po SDK. Je dokonale tristné kritizovať Dzurindu, že formuje nový subjekt preto, lebo nemôže ovládnuť svoj pôvodný (materský-KDH, čí "nadstavbový"-SDK), a zároveň sám ohlasovať novotvar, ak sa väčšina rozhodne demokraticky inak, než si sám predstavujem. Budaj so Švecom svojou iniciatívou názorne dokazujú, že na oboch stranách sú princípy dobré len potiaľ, pokiaľ sa nekrížia s osobnými ambíciami. V tom si môžu podať ruky s Dzurindom.
Nech už teda mimoriadny zjazd vypáli akokoľvek, RR DU iba orazítkovala dávno známe: Dzurindova integračná vášeň končí vo všetkých variantoch totálnou dezintegráciou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.