prvá dáma slovenského basketbalu Andrea Kuklová (na snímke), ktorá ešte v uplynulej sezóne obliekala žlto-modrý dres. Táto 28-ročná reprezentačná krídelníčka sa chystala do metropoly východu už pred mesiacom, no nakoniec z toho zišlo, pretože si tri dni pred zápasom so svojim bývalým klubom zranila vo Wuppertale členok. Teraz sa jej však už nič mimoriadne nepritrafilo, a hoci nenastúpila v základe trénerky Hejkovej, v jej takmer domovskej starej Športovej hale odohrala 30 minút. Svoj bývalý klub táto elegantná krídelníčka vôbec nešanovala, a s prehľadom mu nastrieľala 16 bodov. Po víťaznom návrate na košickú palubovku (98:55) sme sa ako prvé tejto elegantnej krídelníčky spýtali na jej pocity počas stretnutia so "svojimi".
- Určite to nebol pre mňa tzv. bežný zápas, pretože som nastúpila proti družstvu, v drese ktorého som v uplynulej sezóne pôsobila a na dobre známej palubovke, kde celkom rada hrávam. Preto si myslím, že aj znalosť týchto košov mohla byť pre mňa určitou výhodou.
Prekvapila ťa niečím Delta Domex okrem svojej bezradnosti v druhom polčase?
- Ani nie, pretože ja som o výkon našich súperiek veľmi nestarala. Pre mňa bol prvoradý môj osobný výkon a hra. Po zranení sa totiž stále iba rozohrávam, takže ešte to stále nie je stopercentné.
V tomto stretnutí si však zahrala minimálne svoj štandard. Nám však v pamäti utkvel moment, keď ti tesne pred záverom polčasu ukážkovo á'la NBA zblokovala strelecký pokus bývalá spoluhráčka Zuzka Škvareková...
- To ste sa všetci museli veľmi potešiť... (smiech) No, čo mám na to povedať, stávajú sa aj také veci. Opakujem, že pre mňa je prvoradé, aby som sa mohla čo najlepšie rozohrať a dostala sa do pôvodnej formy. Keďže som dlhší čas nehrala, musím najskôr dobehnúť kondičné resty a zlešiť si zohratosť so spoluhráčkami.
Teda, keď sa to všetko vráti do pôvodných koľají, bude tvojim cieľom okrem zisku titulu v lige aj obhajoba prvenstva v Eurolige. Predsa len, vo svojej doterajšej kariére nemáš ešte žiaden významnejší titul...
- Nie je všetko iba to, aby som mala v zbierke len cenné trofeje. Samozrejme, bolo by to pekné, keby sa nám to podarilo.
Sedem sekúnd pred záverom stretnutia si za stavu 55:98 vaša trénerka Hejková vybrala time-out. Chcela tým azda dosiahnuť, aby ste strelili vytúženú stovku?
- Neviem, osobne som nepočula, žeby N. Hejková počas oddychového času vyslovila slovo stovka. Skôr to bol normálny time-out, v ktorom nám chcela povedať, ako máme hrať v posledných sekundách zápasu. Stovka by síce bola opticky krajšia, ale záleží na tom, či dáme 100 alebo 'len' 98 bodov?
Uplynulú stredu ste síce v Eurolige doma zdolali francúzske Bourges o štyri body, no na víťazstvo v A-skupine ste nad nimi potrebovali vyhrať ešte o bod viac. Nedalo sa nijak raz streliť ešte o ten bodík navyše?
- Je pravdou, že nechýbalo veľa k tomu veľa, aby sme vyhrali skupinu. Boli to také zamotané momenty, a rozhodovalo šťastie, ktoré sa priklonilo k Francúzkam. S druhým miestom sme však spokojné, lebo prípadný tretí zápas o postup do Final Four budeme hrať doma. Francúzsky basketbal tak trochu síce poznám, no o sile Valenciennes budem mať presnejšie informácie asi až potom, keď ich uvidím hrať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
