pre ľudské práva (ESLP) v Štrasburgu. K tomu však potrebuje práve dobrozdanie ministra ZV. Róbertovi Ficovi - to je ten agent - ale šialene ide karta. V poslednom výskume dôveryhodnosti politikov už nebotyčne - o 7 percent - predstihol aj samotného V.Mečiara.

A preto Kukan vec dôkladne "zvažuje". Cez médiá Čarnogurskému odkázal, že takýto krok "musí byť podrobnejšie zdôvodnený". Nestačí mu teda tvrdenie, že Fico svojím počínaním v kauze Gaulieder hrubo poškodil záujmy štátu. A medzitým Fico kadiaľ chodí (napríklad včera Prešovom), tam oblbuje, že zo strany KDH ide o číru politiku a na jeho odvolanie neexistujú odborné dôvody. Veru, nič nového pod slovenským slnkom - najdôveryhodnejší politik bezostyšne klame.

Aby sa Kukanovi lepšie "zvažovalo", pomôžme mu trochu. Porušenie práv poslanca Gauliedera, ku ktorému došlo jeho "vzdaním sa mandátu" v decembri 1996, konštatoval v júni 1997 Ústavný súd. Ten odporučil Národnej rade "vykonať nápravu" uznesenia, ktorým bol Gaulieder zbavený mandátu. Keďže s väčšinou koalície, ktorá svojho bývalého člena z parlamentu vyhnala, toho NR SR nebola schopná, Gaulieder podal sťažnosť do Štrasburgu. A vtedajšia opozícia, ktorej prominentným poslancom bol aj Eduard Kukan, prisahala, že po príchode k moci učiní spravodlivosti zadosť.

Keď k moci ale naozaj prišla, štrasburský agent Fico navrhol prijať uznesenie, ktoré by "vzalo na vedomie" verdikt ÚS a konštatovalo, že poškodený si pri odchode prevzal päť poslaneckých platov. K uzavretiu zmieru so SR však Gaulieder požadoval - v intenciách nálezu ÚS - zrušiť predmetné uznesenie. Fico ale politicky pretlačil svoju verziu, pričom doslova vyhlásil, že "nenavrhuje zrušenie konfliktného uznesenia". Isteže, všetci poslanci, ktorí Ficovi naleteli a toto odhlasovali, nesú svoj diel zodpovednosti tiež. Ďaleko najväčší však štrasburský agent, ktorý musel do hĺbky vedieť, čo za chuligánstvo vyvádza.

Gaulieder preto naďalej hľadal spravodlivosť za hranicami, aj keď už bola pri moci dávno tá koalícia, ktorá sľubovala ZMENU. Ficovo tvrdenie, že vo februári sa dohodol s jeho právnikmi na zmieri, je drzosť prvého rádu. Dohodol sa - možno - na sume odškodnenia. Zostala ale "maličkosť" - zrušiť v parlamente uznesenie, ktoré už raz Fico odporučil nezrušiť. Podarený agent však nič takého nenavrhol.

Takže k zrušeniu hanebného uznesenia a následnému zmieru došlo až minulý týždeň. Teda keď už reálne hrozilo, že ESLP začne kauzu prejednávať a Slovensko útrži medzinárodnú hanbu. Až pod týmto tlakom si vzal celú záležitosť do "opatery" podpredseda vlády Csáky a veľmi rýchlo dohodol zmier i výšku odškodnenia.

Fico svojím účinkovaním v tejto trápnohre vydal nezvratné svedectvo, že trpí chronickým deficitom demokratického a ústavného vedomia. Napríklad vtedy, keď poškodeného označil za "typického slovenského sťažovateľa". Naopak, kauza Gaulieder bola svojou podstatou vrcholne atypická. Do dejín vojde ako jedna z najväčších výtržností bývalej koalície: Znásilnenie slobodnej vôle poslanca a odňatie demokraticky získaného mandátu je útokom na piliere parlamentného systému a ústavnosti.

Totálne frigidný k princípom demokracie zostal Fico dodnes, čo na ultimo dokumentujú jeho včerajšie prešovské výroky. Treba však objektívne uznať, že v akcentovaní finančnej stránky sporu, ktorá je absolútne podružná, si môže podať ruky s Csákym i Čarnogurským. Ak jeho pobočník Lipšic nemá proti agentovi lepšie argumenty, iba že "pripravil daňových poplatníkov o peniaze, ktoré musí štát Gauliederovi vyplatiť ako úroky z omeškania", ide takisto o zúfalé nepochopenie problému.

Fico nemá čo hľadať v pozícii štrasburského agenta proste preto, lebo pred európskym súdom zastupoval SR nekompetentne a spôsobil krajine v prvom rade morálne škody. Poňal svoju rolu tak, akoby verdikt ÚS o porušení práv Gauliedera neexistoval. Niet preto čo "zvažovať". Kukan musí krajinu odbremeniť od požehnania, aby ju zastupoval najdôveryhodnejší politik.