pitnou vodou, ako aj výstavby kanalizácie pre tamojších 49 obcí. Ministerstvám pôdohospodárstva a životného prostredia bude predložený do konca februára a v apríli sa jeho schvaľovaním budú zaoberať kompetentné orgány v Bruseli. Prvoradým dôvodom čo najskoršej realizácie projektu je skutočnosť, že východné Slovensko, s výnimkou väčších miest, je v tejto oblasti stále na chvoste.
"Michalovský okres má jednu z najnekvalitnejších vôd na Slovensku," uviedol včera prednosta Okresného úradu v Michalovciach Vladimír Jakub. Podľa odhadov si celý projekt vyžiada okolo 7 miliárd korún, ktorých podstatnú časť si Zemplínčania, žijúci v jednom z prioritných krajov, môžu získať z fondu Európskej únie ISPA. Istú časť je potrebné získať z vlastných zdrojov a od štátu. V rámci uvedeného projektu nájdu pracovné uplatnenie nielen viaceré stavebné firmy, ale aj rómska komunita.
Výhodou projektu je tiež skutočnosť, že nie je potrebné budovať veľké čistiarne odpadových vôd (ČOV). Naopak, obce využijú až na 70 percent už existujúcu ČOV v Slovnafte Vojany, v Michalovciach a Veľkých Kapušanoch, pričom celková dĺžka kanalizačných zberačov dosiahne zhruba 185 a navrhované vodovodné potrubie asi 97 kilometrov.
V. Jakub poznamenal, že starostovia juhovýchodných zemplínskych obcí a zástupcovia viacerých organizácií už uzatvorili zmluvu o vytvorení Združenia pre výstavbu pitnej vody a vybudovania kanalizácie. Jej potreba vyplynula z reálneho stavu, svedčiaceho o tom, že na vodovodnú sieť v uvedenom regióne je do dnešného dňa napojených iba 28 obcí, čo predstavuje 35,89 percenta a odkanalizových je len osem obcí, čo je 10,25 percenta.
Výrazné svedectvo nízkej kvality pitnej vody na Zemplíne poskytli povodne, počas ktorých museli okresné inštitúcie zabezpečiť dovoz pitnej vody pre postihnuté obyvateľstvo v trvaní dvoch až troch mesiacov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
