nasledujú utorok a streda. Najrizikovejšími mesiacmi v práci sú august, december a máj. Podľa psychológov sa vo štvrtok prejavuje únava z predchádzajúcich troch pracovných dní a zároveň prichádza očakávanie víkendu, teda sa zvyšuje nepozornosť. Pozitívne je, že za posledných desať rokov je trend vo vývoji pracovnej úrazovosti stále klesajúci. V roku 1989 bolo napríklad zaregistrovaných 222 smrteľných pracovných úrazov, v roku 1999 len 116. Podobne priaznivé zlepšenie badať pri ťažkých pracovných úrazoch - v roku 1989 sa ich na slovenských pracoviskách stalo 372, vlani len 208.
Trend sa však nemení v kategórii zdrojov úrazov - najčastejšie sa ľudia zrania, alebo prídu o život na cestách. Vyše 40 percent všetkých smrteľných pracovných nehôd sú autohavárie. Nasledujú pády na pracovisku a zranenia spôsobené strojmi.
"Zo štatistík sa pomerne presne dajú určiť rizikové pracoviská," hovorí Viera Backstuberová z Úradu bezpečnosti práce. "Osemdesiat percent úrazov sa stane v štyroch odvetviach - v priemyselnej výrobe, vo verejnej správe a obrane, v poľnohospodárstve a stavebníctve. V poslednom období sa zvýšila rizikovosť práce vrátnika a strážnika. Na druhej strane napríklad v roku 1998 nebol zaznamenaný žiadny úraz medzi umelcami."
Väčšie riziko hrozí mužom ako ženám - tí sú postihnutí v 80 percentách prípadov. Určitý podiel na poklese úrazovosti má celkový pokles počtu zamestaných - kým v roku 1989 pracovali na Slovensku 2 600 000 ľudí, o desať rokov neskôr len 2 200 000. Zvýšila sa však dĺžka práceneschopnosti postihnutých pracovníkov pri pracovných úrazoch - v roku 1989 priemerne museli zostať doma 29 dní, o desaťročie neskôr už o 7 dní dlhšie.
Autor: Barbora MAROSZOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
