hviezdy, neskôr premenovanej na Športový klub polície, je unikát, aký ťažko nájsť v histórii hociktorého družstva. Nielen na Slovensku, alebo v jeho druhom najväčšom meste, ale azda široko-ďaleko za hranicami.
Deväť prvenstiev počas dlhoročnej hegemónie získali Košičania, keď na čele ich klubu bol vo funkcii predsedu Viliam Illes. Konkrétne od roku 1984 doteraz je šéfom policajného vodného póla v Košiciach, hoci už tá sláva nie je až tak veľká a v ostatných rokoch sa z nej tešia v Novákoch. V týchto dňoch prijíma aj tak Vilo gratulantov. Nestískajú mu síce pravicu, po získaní ligového prvenstva, ale preto, že rovnými nohami vkročil do klubu päťdesiatnikov. Bol tu teda dôvod pohovoriť si ś ním o minulosti i súčasnosti. A oslávenec bol ozaj dobrý a zhovorčivý spolustolovník:
"V ČH som hrával aktívne basketbal a stolný tenis. Vodným pólistom som pomáhal riešiť technické záležitosti, až ma jedného dňa zvolili do výboru svojho oddielu a neskôr zo mňa urobili predsedu. Ministerstvo vnútra bolo garantom ČH, aj preto mne, ako ich štátnemu zamestnancovi zverili túto funkciu. Boli to úrodné roky, významnú úlohu pri zvyšovaní športovej kvality zohralo aj Stredisko vrcholového športu."
Podmienky boli vďaka SVŠ i iným možnostiam lepšie než dnes. O tom sa nedá pochybovať, ale okrem peňazí treba ešte voľačo navyše. "Prístup hráčov bol iný, ako teraz. Vedeli za koho hrajú, za koho bojujú. Mali pred očami svoje mesto, svoj klub. Oduševnene pristupovali k tréningom, zápasom, pólu dali všetko, i keď neboli profesionáli. Spomínam si na Čiliaka, Salonu, Černohorského, Vidumanského a ďalších, ktorí tvorili výbornú partiu. Nechcem tým povedať, že dnešní pólisti nemajú radi svoj šport, no nemôžem zamlčať, že ho vidia cez peniaze. Asi na to majú vplyv zmenené pomery v spoločnosti. V súčasnosti nedostávame od zväzu žiadne dotácie, akurát prichádza podpora z rezortu, konkrétne Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Aj v tomto prípade ide o skromné množstvo financií. Vypomáhame si ziskom z vlastného 33 metrov dlhého bazéna na otvorenom kúpalisku, ktoré prevádzkujeme iba tri mesiace v roku," zamýšľal sa Viliam Illes.
Kým kedysi nebol obmedzený počet brancov, ktorí rukovali do ČH, dnes je situácia iná. Ministerstvo vnútra zabezpečuje chod športového života strelcov, kajakárov a volejbalistov v Bratislave, lyžiarov na Štrbskom Plese, hokejistov v Poprade. Menší balík koruniek ovplyvnil aj možnosti mať potrebný počet uniformovaných športovcov vo svojich radoch. Funkcionári ŠKP hľadali a hľadajú sponzorov, ktorí by podali pomocné ruky. Vodné pólo so svojou tradíciou si pozornosť zaslúži. Veď tu už nejde len a len o policajtov, ale o reprezentáciu Košíc a samozrejme aj republiky. Čerstvý päťdesiatnik netajil:
"Žiaľ, je veľmi malý záujem nám pomôcť. Obrátili sme sa na viaceré podnikateľské subjekty v meste, nevynímajúc pred nejakým časom aj VSŽ Holding. Akosi nik do veci nechce ísť. Buď už solventnejšie firmy sponzorujú iné kluby, alebo sa okolo nich netočí potrebné množstvo peňazí."
V ŠKP vedia, že nestačí len to, ak im bude iný pomáhať, nakoľko si uvedomujú aj starú pravdu - pomôž si človeče aj Pán Boh ti pomôže. Majú súcu mládežnícku základňu, stále jednu z najkvalitnejších na Slovensku. Vychovávajú adeptov na reprezentačné čiapky, no ak si ich nasadia v seniorskom veku na hlavy, odchádzajú preč za chotár Košíc a veľa razy i hranice SR.
Aby košické vodné pólo prežívalo aspoň na striebornej pozícii v rámci Slovenska, nemusí na zlatej, ako donedávna, má oslávenec V. Illes veľkú zásluhu. Pri jubileách prichádza na rozum veľa želaní. Iste ich Vilove uši vypočujú dosť, no zaujímavé je aj to, čo si praje sám:
"Chcel by som, aby čo najskôr sme sa stali vyrovnaným partnerom kraľujúcich Novákov, chlapci hrali moderné vodné pólo a presadili sa ním na medzinárodnom fóre. Vlani to bolo po tejto stránke dobré, len škoda, že niet dostatok prostriedkov na styk s vynikajúcimi Maďarmi, ako tomu bolo kedysi. Uskutočniť tieto prianie nebude ľahké, ale dnes sa nízke ciele nekladú pred seba. Pokiaľ ide o môj osobný život, rád by som bol čo najdlhšie zdravý, zostal pri športe, ktorý mi prirástol k srdcu. Nedá sa povedať: nebaví ma trápiť sa s pólom, preto odchádzam. Zrástol som totiž s ním. Je pravda, že boli sme zvyknutí na víťazstvá, ale k športu i životu patria aj prehry. A tešilo by ma, keby diváci vo väčšom počte chodili do hľadiska povzbudzovať náš celok."
Veľkou túžbou V. Illesa do najbližšieho obdobia je dostať pre Košice majstrovstvá sveta juniorov, ktoré pridelili v medzinárodnej federácii Slovensku na rok 2001. Na získanie šampionátu treba vynaložiť nemálo úsilia, vytvoriť ekonomické zázemie a splniť ďalšie podmienky, veď na MSJ sa zúčastní 16 reprezentácií.
Jednu kapitolu života, zvykne sa jej vravieť aj prvý polčas, má plukovník polície Vilo Illes za sebou. Od otca Gejzu Illesa, známeho mnohoročného rádioamatéra a veľkého propagátora Medzinárodného maratónu mieru, získal vzťah k spojárstvu a športu. Všetkému počas doterajších rokov na tomto svete bol verný. A dokázal sa svojej profesii spojárskeho technika 0i koníčku oddať celou dušou. Cenia si ho preto v práci aj vo vodnom póle, ktoré v policajnom klube je už po prechode z Jednoty Košice 39 rokov.
Veľa zdravia Vilo a nech Ti výjdu predsavzatia na stopercent, ba i o voľačo navyše!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
