Korzár logo Korzár
Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Čím prekvapí osud Pompeje pri Hornáde s krycím názvom Disneyland?

Bola to úplne nenápadná agentúrna správička. "Výkonný výbor Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) na svojom mimoriadnom zasadnutí v Ružomberku

rozhodol, že majstrovstvá Európy hráčok do 20 rokov sa uskutočnia v skupinách v Bardejove a Lučenci a finálový turnaj v Ružomberku. Výkonný výbor SBA prijal toto rozhodnutie na základe pripomienok FIBA, ako aj zistených nedostatkov pri zabezpečovaní organizácie ME organizačným výborom v Košiciach." Táto správička spred niekoľkých dní sa takmer celkom stratila v záplave každodenných informácií zo sveta športu bez toho, aby jej prevažná väčšina slovenských médií venovala nejakú významnejšiu pozornosť. Čiže pozornosť nad rámec rubrík. "Telegraficky", "Jednou vetou", či iných flešových žurnalistických útvarov.

O to viac by ale mala zasiahnuť prinajmenšom všetkých športmilujúcich Košičanov. Priamo do srdca. Pretože tá správička nehovorí nič viac a zároveň nič menej, ako lopatistická veta: "Metropola východu ako druhé najväčšie a najvýznamnejšie mesto Slovenska NIE JE SCHOPNÁ ZORGANIZOVAŤ juniorský európsky šampionát pod dievčenskými košmi napriek tomu, že jej bol pôvodne s dôverou zverený..."

Už samotný tento fakt je hodný hlbokého zamyslenia. Nie sú to vari tie isté Košice, ktoré spolu so "Supermacarenou" s takým velikánskym humbugom vrazili do Guinnessovej knihy rekordov a stali sa súbežne odrazovým mostíkom pre žiarivo osvietenú kozmopolitickú dráhu komunistu-katolíka Rudolfa Schustera priamo z primátorského kresla pri Hornáde na prezidentský stolec pri Dunaji?

Veruže sú. Nehovoriac o tom, že uprednostnenie Bardejova pred Košicami v rámci mládežníckej podkošovej Európy je len tou klišé pripomínajúcou ale nekompromisne charakteristickou poslednou kvapkou, ktorá pretiekla cez okraj košického športového pohára.

Návrat spod Vezuvu

Milióny turistov z celého sveta, v poslednom desaťročí rozšírené o desiatky tisíc Slovákov a medzi nimi i tisícky Košičanov, sa rok čo rok na vlastné oči s úžasom presviedčajú, v akej symbióze nažívajú vedľa seba Pompeje s Vezuvom. Svetoznáme vykopávky legendárneho mesta z čias najväčšieho rozkvetu Rímskej ríše sa pokojne rozprestierajú na úpätí spiacej sopky, ktorej kráter čas od času v dimenziách stáročí nemilosrdne predvádza ľudským bytostiam ich nepatrnosť a bezmocnosť. Tak, ako ju prostredníctvom smrtonosných ohnivých síl vo svojich útrobách s pomocou chrlenia žeravej lávy, horúcich skál, vriacej vody, sírových výparov a sopečného popola predviedol zúfalému živému tvorstvu Pompejí, Herkulanea a ďalších nešťastných sídiel na pobreží Neapolského zálivu v roku 79 n. l. Katastrofálny výbuch vtedy neľútostne pochoval pompejský prepych i radovánky a viac-menej každému je dnes jasné, že ich osud spečatili neskrotné sily prírody bez možnosti ľudského ovplyvnenia.

Keď sa košický turista (a priaznivec športu zároveň) náhodou vrátil domov od Neapolského zálivu v roku 1999 či na začiatku roku 2000 n. l., podobnosť železiarenských komínov so soptiacim Vezuvom po takmer 1921 rokoch a športu v metropole slovenského východu s ruinami Pompejí ho musela priam ovaliť po hlave. Ale s jedným malým rozdielom. Aj tomu ovalenému turistovi, tak ako viac-menej každému Košičanovi, by malo byť dnes jasné, že túto katastrofu nespôsobilo neovládateľné vyčíňanie prírodných živlov, ale iba, iba a iba zdivočené ľudské pôsobenie.

Najskôr by však azda bola vhodná malá sumarizácia.

Takto vyzerajú úspechy?

Je úplne prirodzené, že sa v Košiciach stále nájde mnoho zarytých športových fanúšikov, tzv. absolútnych lokálpatriotov, ktorých pobúri už samotné konštatovanie "Metropola slovenského východu po športovom kolapse 1999 vstúpila do roku 2000 v ruinách medzi košmi". Ako môže niekto hovoriť o ruinách, keď tradiční košickí reprezentanti vo všetkých spomínaných olympijských odvetviach kolektívneho športu aj v roku 1999 dosiahli mimoriadne úspechy? Veď len posúďte sami:

Hokejisti HC VSŽ si napriek odvaru ponúkanému divákom v základnej časti extraligy 1998/99 vybojovali majstrovský titul. Do nebies vynášanému bratislavskému Slovanu tak dokázali, že rok predtým sa stal majstrom Slovenska najmä zásluhou "božej" píšťalky rozhodcu Čaprnku.

Futbalisti 1. FC si napriek obsencii v pohárovej Európe vytvorili v domácej superlige také jesenné postavenie, že ich prezident Július Rezeš mohol na rozhraní rokov 1999/2000 vyhlásiť: "Za posledné roky máme najlepšiu východiskovú pozíciu pre útok na majstrovský titul."

Hádzanári HK VSŽ si medzi domácimi sedmičkami vybojovali "double", štartovali v Lige majstrov a hádzanárky COOimex-u sa radovali z návratu do extraligy.

Basketbalistky Delty Management Lokomotíva sa už-už dotýkali postupu do semifinále Pohára L. Ronchettiovej a získali právo účasti v najprestížnejšej súťaži ženského podkošového kontinentu, v Európskej lige.

Lenže...

Lenže aj nedávno zosnulý velikán svetovej literatúry Joseph Heller napísal po kultovej "Hlave XXII" román "Niečo sa stalo". A niečo sa stalo taktiež v košickom športe. Niečo veľmi nepríjemné, z čoho musí aj tým najzatvrdnutejším lokálpatriotom a obhajovateľom úspechov košických tímov s hrošou kožou naskakovať koža husia. Pretože nasleduje hľadanie odpovedí na otázky:

Aký je komplexný súhrn výsledkov zdivočeného ľudského pôsobenia na košický šport v posledných rokoch druhého tisícročia? Čo svieti na svetelnej tabuli športových Košíc necelé dva mesiace po nástupe magického čísla 2000 do nášho letopočtu a histórie ľudstva?

Tu sú výsledky:

Hokej - Po zisku majstrovského titulu '99 takmer totálny rozpad mužstva. (Kvôli peniazom). Namiesto štartu v EHL vynútená medzinárodná záplata Kontinentálnym pohárom po tragikomických skúsenostiach Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) s dvojicou košických zimných štadiónov. (Teda kvôli peniazom).

Futbal - Namiesto veľkohubo sľubovanej série piatich domácich titulov za sebou a blížiaceho sa pôsobenia tigrov vo finále Ligy majstrov prievidzské marssuperligové divadielko v Čermeli (kvôli peniazom?!) a biele miesto v pohárovej Európe 1999/2000. Premena gigantického superštadióna vo VŠA na kombináciu zabudnutej makety s "vyhadzovom" z trosiek jestvujúceho areálu. (Kvôli peniazom).

Hádzaná - Po mužskom zisku "double" prepletanie sa štartov v Lige majstrov, hráčskeho tréningového štrajku, prelepovania loga VSŽ na dresoch, čítania otvorených listov i hráčskeho zápasového štrajku s takmer totálnym rozpadom mužstva uprostred sezóny. (Kvôli peniazom). Po znovuúčinkovaní v domácej extralige ženský hádzanársky ekvivalent mužského pôsobenia medzi sedmičkami 1999/2000 a rovnako rozpad družstva uprostred sezóny. (Taktiež kvôli peniazom).

Basketbal - Po získaní práva štartovať v Európskej lige len-len že bol košický ženský basketbal pripustený k účinkovaniu pod deravými košmi najvyššej domácej súťaže (kvôli peniazom) a do EL sa Delta Management Lokomotíva ani od novým názvom Delta Domex prihlásiť neopovážila. (Rovnako kvôli peniazom). Cassovia odišla do Bardejova. (Kvôli čomu asi?) Mužská časť basketbalových Košíc taktiež zostala v prvej lige len na základe "božieho" zmilovania v poslednej chvíli (ako inak - kvôli peniazom) a práve BK TU Košice ako vlastník športovej haly Cassosport nebol schopný ponúknuť ani tie najzákladnejšie podmienky pre konanie európskeho šampionátu junioriek. (Dôvod je úplne jasný - kvôli peniazom...).

Vari takto majú vyzerať úspechy košického športu?

Prečo? Prečo? Prečo?

Pri hľadaní odpovedí na načrtnuté otázky je nevyhnutné uvedomiť si zopár najzákladnejších súvislostí. Tam, kde je človek a lopta, vzniká hra. Tam, kde je hra, objavuje sa súper a zákonitá snaha byť lepším ako on. Čiže nastáva boj o víťazstvo. Ktorý zo súperov bude v tomto boji úspešnejší, o tom (v prípade prirodzeného vývoja) v prvom rade rozhoduje kvalita základných prvkov športovej prípravy.

Z hľadiska systémového prístupu teória športovej prípravy rozoznáva štyri takéto základné prvky: tréner, športovec, projekt a podmienky. A o tom, aká uzučká je vzájomná spätosť a podmienenosť všetkých týchto prvkov, ale najmä jej KVALITA, podáva vari najrukolapnejšie svedectvo vývoj v košickom hokeji 1999/2000.

Darmo je v meste hokejová tradícia, darmo mužstvo získalo titul majstra Slovenska, darmo sa funkcionári klubu hotovali na štart v EHL. Katastrofálny projekt (tragikomédia s výstavbou nového zimného štadióna, neschopnosť splniť v meste základné podmienky organizácie medzinárodných zápasov a štartu mužstva v Európskej hokejovej lige, o čom sa funkcionári IIHF na vlastné oči presvedčili počas finálového turnaja Kontinentálneho pohára 1998), katastrofálne podmienky (neschopnosť dodržať základné zmluvné záväzky profesionálneho klubu voči hokejistom a teda ani zabezpečiť zodpovedajúci priebeh tréningového procesu) - a hráči aj tréneri sa rozpŕchli ako kŕdeľ vrabcov po výstrele zo vzduchovky. Pôsobenie obhajcov majstrovského titulu na poslednom mieste priebežnej extraligovej tabuľky hneď v nasledujúcej sezóne po bujarých oslavách je zároveň, s krutou realitou výsmechom zdravému rozumu.

A otázok "Prečo? Prečo? Prečo?" vyvstáva stále viac a viac a viac.

Bumerang fantazmagorických vízií

Ako už bolo spomínané, v teórii športovej prípravy sa stretávame s jej štyrmi základnými prvkami, ktorými sú tréner, športovec, projekt a podmienky. Ich bytostne úzka vzájomná podmienenosť sa prejavuje napríklad v tom, že keď majú tréneri a športovci rozmýšľať nad projektmi výkonnostného napredovania, musia mať k tomu vytvorené PODMIENKY. Bezpodmienečne.

Tými najzákladnejšími sú športoviská. Keď chce hrať šachista šach, bez šachovnice sa nezaobíde. Keď chce skokan na lyžiach skákať, bez mostíka to asi nepôjde. Keď chce hrať hokejista ľadový hokej, bez klziska sa mu to zrejme nepodarí. Ani futbalista bez ihriska futbal hrať môcť nebude. Vo vrcholovejšom ponímaní bez štadióna.

A sme doma. Presnejšie povedané - v Košiciach 2000 a pri prvom okruhu problémov - pri otázke futbalového štadióna vo Všešportovom areáli s priľahlým komplexom tréningových plôch a ihrísk. Respektíve pri ruinách a troskách, na ktoré sa tento nikdy nedostavaný kolos z politicko-ekonomických dôvodov zdivočeného ľudského pôsobenia (predvčerom, včera i dnes) s dôsledkami až priveľmi podobnými smrtonosnému výbuchu Vezuvu premieňa...

Ako je možné, že vedenie 1. FC Košice na čele s Rezešovcami v roku 1997 (v súvislosti s nadobudnutím prvého futbalového titulu majstra Slovenska) predstúpilo pred verejnosť s maketou gigantického superštadióna pre 52 000 divákov s odsúvateľnou strechou a prísľubom urýchlenej premeny tejto vysnívanej hračky vo VŠA na novú dominantu metropoly východu, kým ani nie o tri roky neskôr prezident klubu Július Rezeš konštatuje niečo diametrálne odlišné? ("Niekto asi veľmi chcel, aby sme sa čo najskôr vysťahovali z VŠA, lebo tam idú stavať nejaký Disneyland...").

Ako je možné, že hovorca eichlerovských VSŽ Jozef Marko na rozdiel od hovorcu rezešovských VSŽ Jozefa Marka skutočne informuje masmédiá o VŠA "disneylandovským" spôsobom? ("VSŽ, a. s. nie je vzhľadom na vlastnú zložitú finančnú situáciu schopná zabezpečiť rozvoj mestskej lokality vo Všešportovom areáli v Košiciach, preto sa vedenie spoločnosti už dávnejšie rozhodlo ponúknuť pozemky a budovy vo vlastníctve spoločnosti vo VŠA na predaj formou verejnej súťaže záujemcom, ktorí majú záujem investovať do rozvoja tohto priestoru tak, aby slúžil čo najširšiemu okruhu Košičanov a návštevníkov mesta. Po vyhodnotení ponúk a rokovaniach s vybratými spoločnosťami podpísali zástupcovia VSŽ, a. s. zmluvu o budúcej zmluve na predaj pozemku s rozlohou 21 hektárov hlavný štadión, ľahkoatletický štadión, administratívna a prevádzková budova s predstaviteľmi firmy TriGránit Development Corporation. Zároveň bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve na predaj pozemku s rozlohou 5,6 hektárov vo VŠA, susediaceho s pozemkom vlastneným a predávaným mestom Košice. VSŽ i mesto Košice podpísali zmluvu o budúcej zmluve s predstaviteľmi firmy Optima Corporation Bratislava, s. r. o. Podpísané zmluvy sú výsledkom vzájomnej spolupráce VSŽ a mesta Košice. Frima TriGranit Development Corporation, ktorá je spoločným podnikom jednej z najväčších severoamerických investičných spoločností TrizecHahn Corporation a úspešnej investičnej spoločnosti pôsobiacej v strednej a východnej Euróe Polus Investment, plánuje vybudovať vo VŠA komplex s hypermarketom, kinami, malými obchodníkmi, športoviskami a parkovou zónou. Prvé projekty tohto druhu realizuje spoločnosť v Bratislave Polus Center a v Budapešti West End City Cester. Zámerom spoločnosti Optima Corporation, sídliacej v Bratislave, je vybudovanie obchodného centra vo VŠA.")

Ako je možné, že sa na účet pyšného megalomanského klubu dvojnásobných majstrov Slovenska vo futbale (s nie tak dávno vyhlasovaným záluskom tigrov na účasť vo finále Ligy majstrov) zabávajú Košičania v týchto súvislostiach smiechom cez slzy?

(Vypočutý vtip č. 1: Stretnú sa dvaja fanúšikovia 1. FC Košice a jeden druhého osloví: "Počuj, vieš o tom, že pieseň 'Aj tak sme stále frajeri' už nie je na vrchole rebríčka popularity u Rezešovcov?" Po zápornom pokrútení hlavou sa ten druhý dozvedá: "Po strate pražskej Sparty a vyhostení našich z VŠA ju nahradila česká hymna 'Kde domov můj'...").

(Vypočutý vtip č. 2: Dve kolegyne z Úradu práce sa cestou zo zamestnania zhovárajú o bohatých a chudobných, pričom sa jedna druhej znenazdajky opýta: "Ozaj, vieš o tom, že už je známe meno najbohatšieho bezdomovca na Slovensku?" Keď vidí prekvapený výraz tváre zaskočnej spolupracovníčky, okamžite tajomstvo prezradí: "Je to 1. FC Košice...").

Ako je to všetko možné? Nuž, najjednoduchšia odpoveď na túto päťslovnú otázku obsahuje takisto iba päť slovíčok: Bumerang fantazmagorických vízií sa vrátil.

Zúfalé dôsledky bezuzdnej totality politickej ekonómie predvčerajška, včerajška i dneška

Vrátil sa práve ten bumerang, ktorý je originálnou ukážkou toho, ako sa z veľkohubých milionárskych fantazmagórií dokáže vykľuť obyčajné európske smetisko. "Nezastavíme sa, pokiaľ nebudeme najlepší v tom, čo sme si predsavzali," tvrdil ešte v auguste 1998 Július Rezeš vo vtedajšej funkcii prezidenta akciovej spoločnosti VSŽ Holding. Bolo to v súvislosti s osobitnou prílohou VSŽ Holding v denníku Národná obroda, týkajúcou sa Výročnej správy za rok 1997 a súčasných trendov rozvoja vlajkovej lode slovenskej ekonomiky. Ak vo svojom putovaní košickým Všešportovým areálom o niekoľko mesiacov neskôr uviazok namiesto na gigantickom supeštadióne v úvahách o ním spomínanom "Disneylande", je to osobná hanba Rezešovcov práve tak, ako hanba VSŽ, hanba Košíc a hanba celého Slovenska. I keď právny zástupca bratislavskej s. r. o. Optima Corporation Dezider Jančík v rozhovoroch s novinármi trošku pozmenil pôvodne deklarované ciele tejto spoločnosti vo VŠA na "obchodno-zábavné a športové centrum..."

Kde sú však ukryté prapôvodné príčiny tejto situácie vo Všešportovom areáli? ČO majú spoločné železiarenské komíny a ich príval síry na košický šport na preloíme druhého a tretieho tisícročia nášho letopočtu so smrtonosnou erupciou Vezuvu v roku 79 n. l.? Nesúvisí toto všetko náhodou s celou morálen stroskotanou spoločnosťou na Slovensku a s jej podivuhodným vývojom?

Pri hľadaní odpovedí na dané otázky sa na prvý pohľad mnohým budú zdať nasledujúce vety absurdné, nevhodné, ba dokonca bláznivé. "Žiadny zo základných cieľov socializmu, ktoré vyhlasovala marxisticko-leninská ideológia, nebol dosiahnutý. Rast výroby prebiehal len v počiatočných rokoch, v čase tzv. extenzívneho rozširovania výrobnej základne, rýchlejšie než v kapitalistických krajinách. Akonáhle však extenzívny rast už nebol možný, pretože zdroje voľných pracovných síl boli v podstate vyčerpané, ukázala sa neschopnosť socialistickej výroby zabezpečiť intenzívny rast, t. j. na základe technického pokroku a kvalitatívneho rozvoja výrobných síl. Práve po tejto stránke zaostáva socialistická výroba najviac, a preto musí taktiež stále viac zaostávať vo výrobe na hlavu pracujúceho. S priemerne viac a viac zastarávajúcou výrobnou základňou nemôžu robotníci a technici zabezpečiť reálny rast produktivity práce, ani pri sebaväčšej námahe a intenzite práce." Tieto vety sformuloval na základe mnohoročných pozorovaní osobných skúseností, teoretických porovnávaní a vedeckých výskumov na Východe i Západe otec ekonomickej reformy niekdajšej pražskej jari, ktorú nemilosrdne znásilnili v mene kosáka a kladiva v auguste 1968 bratské tanky armád Varšavskej zmluvy, Oto Šik.

Čo však má jeho analýza (ktorú bez ohľadu na mocenské frázy husákovcov a sovietsku vojenskú okupáciu česko-slovenského územia síce zdĺhavo, ale o to nekompromisnejšie potvrdil historický vývoj) spoločné s naším športom a košickým Všešportovým areálom? V zmysle odvekej pravdy všetkého, čo so všetkým súvisí, si ešte pred pokusom nájsť odpovede na predostreté otázky treba uvedomiť, že každá snaha o emancipáciu Slovenska (ktorého je šport nedeliteľnou súčasťou) v tomto storočí bola a je reálne poznačená totalitnou mocou. Ten samostatný vojnový pokus (jeho symbolom je Tiso) fašistickou, ten česko-slovenský federálny (Husák) komunistickou a ten najčerstvejší demokratický (Mečiar) totalitou peňazí, ktorá ovplyvňuje všetko - športovú ekonomiku rozhodne ani v tom najmenšom nevynímajúc. Čiže aj samostatný slovenský šport súčasnosti bol a je nekompromisne ovplyvňovaný tou totalitnou mocou peňazí, ktorú tak absurdne výstižne charakterizuje povestný výrok špičkového politicko-ekonomicko-finančného predstaviteľ ponovembrového diania na oboch brehoch rieky Moravy, Václava Klausa, o tom, že vraj "skutočný ekonóm nepozná špinavé peniaze." Takže pridržiavajúc sa takto vyjadrenej ideológie, resp. prístupu k životu nemôže byť v súvislosti s peniazmi špinavé nič. Ani tradične kombinovaná viditeľno-neviditeľná ekonomika, tunely a všeovplyvňujúce finančné toky na športovom Slovensku.

A prečo je to všetko dávané do súvislosti s košickým Všešportovým areálom? Pretože myšlinka a základy realizácie tohto areálu vznikli práve v období nádejí šesťdesiatehoôsmeho roku. Najskôr bolo nadšenie Košičanov pre dobrú ved, dobrovoľné päť či desaťkorunové symbolické tehličky na výstavbu VŠA a až potom husákovská normalizácia s podporou okupantských tankov zohavila heslo na tehličkách ("Sami sebe") na pohŕdavo výsmešnú realitu materialistického prospechárstva vyvolenej komunistickej smotánky. Aj so zúfalými dôsledkami bezuzdnej totality stalinistickej politickej ekonómie s oficiálnym označením marxisticko-leninská, ktorá košický VŠA doviedla presne tam, kam ho pražwská jar doviesť nechcela, ale v dôsledku vlastnej násilnej popravy jeho výstavbu ovplyvniť nemohla. (Ota Šik: Nadsadené komunistické ciele v ZSSR, spolu s našimi vlastnými krátkodobými úspechmi koncom 50. rokov, zviedli čs. vedenie k podstatne nerealistickému určeniu cieľov. Taktiež prvý tajomník ÚV KSČ Novotný začal v tomto rastovom nadšení, niečo bláboliť o tom, že ešte naša generácia 'bude žiť v komunizme'. Teda v období, kedy podľa Marxa 'každý človek dostane spotrebný tovar bez peňazí a len podľa svojich potrieb.' Celý plán sa stal vysloveným fiaskom.")

Je tragikomickým paradoxom dejín, že kam sa Všešportový areál v Košiciach dostal za 20 rokov husákovského vývoja (k schusterovskému odstrelu železo-betónového skeletu plánovaného a nikdy nezrealizovaného hotela), tam sa za polovičný čas dostal aj za nadvlády mečiarovsko-rezešovskej politickej ekonómie so schusterovsko-dzurindovsko-eichlerovským pokračovaním (k výmene plánovaného gigantického superštadióna za plánovaný "Disneyland")...

Totalita je, keď...

Ak by sme sa chceli dopátrať, kde je ukrytá základná podstata šokujúceho javu takmer navlas rovnakého výsledku, pôsobenia (na prvý pohľad) absolútne socialistických i (na prvý pohľad) absolútne kapitalistických síl na košický Všešportový areál, musíme poznať základné rozdiely medzi absolútnym socializimom a absolútnym kapitalizmom. V ekonomickom vyjadrení je to veľmi jednoduché. Socializmus absolútna nadvláda dirigistického plánovania spoločných činností más z cestra. Kapitalizmus absolútna nadvláda individuálnych činností jednotlivca v trhovom hospodárstve. Čiže absolútny protiklad.

Ako je potom možný ekvivalentný stav (ne)existencie Všešportového areálu v Košiciach na socialistickom i na kapitalistickom Slovensku?!

Nuž, o tom veľmi zásadne hovorí politická definícia pojmu "totalita" v ktoromkoľvek slovníku cudzích slov: "Totalita násilná, vynútená, nadiktovaná jednota." Čiže žiadne úzkoprsé a účelové stotožňovanie pojmu totalita, výlučne s výrazom komunizmus ale... Inkvizičné procesy katolíckej cirkvi v stredoveku a cieľavedomé vykynožovanie indiánskych národov v mene kríža boli rovnakou totalitou ako stalinistické procesy komunistickej justície v ZSSR a okupácia neposlušných satelitov socialistického bloku v mene kosáka a kladiva. A totalita fašistickej spoločnosti s absolútnou nadradenosťou vyvolenej rasy je rovnako nebezpečná, ako totalita morálne stroskotanej spoločnosti, ktorá nemá v úmyslel skutočne oddeľovať "čisté" peniaze od "špinavých"...

Aby nebol v týchto súvislostiach citovaný iba najrenomovanejší predstaviť ekonomickej reformy šesťdesiatehoôsmeho roku v Československu Ota Šik, ktorého teória prirodzeného skĺbenia plánu a trhu dostala charakteristické pomenovanie "tretia cesta", dostáva slovo iný človek. George Soros, ktorého Business Week nazval "mužom, ktorý hýbe trhmi" a The Wall Street Journal jeho knihu "Kríza globálneho kapitalizmu (Otvorená spoločnosť v ohrození)" charakterizoval: "Výnimočný... vnútorný pohľad do rozhodovacieho procesu najúspešnejšieho "manažéra peňazí našich čias. Fantastické..."

Tento mimoriadne úspešný milovník peňazí píše: "Hovorí sa, že všeobecnému záujmu najlepšie poslúžime, ak dovolíme, aby sa každý staral o vlastné záujmy: Pokusy ochraňovať všeobecný záujem kolektívnym rozhodovaním vraj deformujú mechanizmus trhu. Tento názor bol v 19. storočí nazvaný laissez faire (doslova nechať robiť, v ekonómii a vo filozofii týmto pojmom dnes ozonačujeme liberalizmus poznámka slovenských prekladateľov). V súčasnosti nie je toto pomenovanie najlepšie, pretože je francúzske a ľudia veriaci magickej moci trhu väčšinou po francúzsky nevedia. Prišiel som na lepší výraz trhový fundamentalizmus.

Hlavnou myšlienkou tejto knihy je ukázať, že dnešný trhový fundamentalizmus je väčšou hrozbou pre otvorenú spoločnosť ako akékoľvek totalitné ideológie. Toto konštatovanie je dosť šokujúce. Trhová ekonomika je predsa integrálnou súčasťou otvorenej spoločnosti. Trhový fundamentalizmus však ohrozuje otvorenú spoločnosť nepravdivým vysvetľovaním funkcie trhu a tým, že mu pripisuje priehname veľkú úlohu.

Oblasti, ktoré nemôžu byť riadené LEN trhovými silami, sa skladajú z viacerých dôležitých vecí v ľudskom živote, počnúc morálnymi hodnotami cez rodinné vzťahy až po estetické a intelektuálne záujmy. Napriek tomu sa trhový fundamentalizmus neprestajne pokúša rozširovať svoju moc aj do týchto oblastí formou ideologického imperializmu. Podľa trhového fundamentalizmu by sa mali VŠETKY spoločesnké aktivity a kontakty vnímať ako transakčné, zmluvne založené vzťahy hodnotené jednoduchým spoločným menovateľom PENIAZMI. Nepriateľšský vpád trhovej ideológie do oblastí mimo obchodu a ekonomiky má však deštruktívny a demoralizujúci spoločenský efekt."

A možno sme pri koreni šokujúcej reality zhodného vplyvu totalitnej komunistickej ideológie a trhového peňažného fundamentalizmu na košický Všešportový areál...

Analfabetizmus projektu postaveného na hlavu

Vráťme sa však k základným prvkom športovej prípravy. Podobnou, ba vari ešte väčšou hanbou vzájomnej podmienenosti trénerov, hráčov, projektov a podmienok v športových Košiciach, ako sú ruiny Všešportového areálu, je pahýľmi podopretá opacha trápne nedokončeného dejiska finálového turnaja Kontinentálneho poára v hokeji '98 s názvom "Zimný štadión Ladislava Trojáka". Teda plánovaného dejiska.

"Uvidíme, aký postoj zaujme IIHF. Sme si vedomí toho, že v príprave Kontinentálneho pohára sme si neurobili najlepšiu reklamu. Treba priznať, že v určitých momentoch sme neboli seriózni partneri. Napriek tomu by sme v Európskej hokejovej lige radi štartovali," objavili sa v médiách po zisku titulu majstrov Slovenska v minulej sezóne úvahy vtedajšieho manažéra HC VSŽ Košice Slavomíra Cabana.

Snaha majstrovského celku štartovať v EHL bola bezosporu chvályhodná. Ibaže rozoumní ľudia nezvyknú svoje chyby opakovať. Najmä tie hrubé nie. Predstavitelia Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF) sa veru už po druhýkrát obalamutiť nenechali. S precíznou diplomaciou vo svojom stanovisku. ("Dúfame, že čoskoro sa dokončí nová hala a bude skvelým miestom pre hokejové zápasy") jednoducho prihlášku slovenského majstra HC VSŽ Košic do EHL neakceptovali a do najprestížnejšej súťaže európskych klubov zaradili porazeného finalistu West extraligy z Bratislavy...

Tieto skutočnosti spolu s následným rozpadom majstrovského mužstva a jeho tohtosezónnym účinkovaním na samotnom dne tabuľky najvyššej domácej súťaže sú hanebným výsmechom VSŽ, Košíc i celého Slovenska. A najmú politickej ekonómie schusterovského mesta a rezešovských železiarní po prechode Košíc od totalitnej komunistickej ideológie k trhovému peňažnému fundamentalizmu. Pretože podivuhodné majetkové transakcie medzi mesto a železiarňami ("za korunu") v kombinácii s privatizáciou firmy cez politiku bývalej vlády a jej mocenské záujmy, sa tým najzásadnejším spôsbom podpísali pod osud súčasných trosiek Zimného štadióna Ladislava Trojáka.

"Mnohí riaditelia podnikov sa pýtajú: 'Prečo vôbec projektovať?' Niekedy by sa mohlo zdať, že nie je nič jednoduchšieho, než na určité miesto dopraviť zaridenie a potom ho postupne premiestkňovať tak dlho, dokiaľ nezavládne všeobecná spokonosť. U gazdinky, ktorá s obľubou občas presťahuje zariadenie bytu, je takýto postup pochopiteľný. Avšak v priemysle by mal prakticky vždy za nasledok stratu času a mohol by viesť k zlému využitiu pozemku závodu, či k nákladným rekonštrukciám a búraniu.

Takýmto stratám je možné do značnej miery čeliť tým, že pred realizáciou určitého zámeru venujeme potrebný čas spracovaniu PROJEKTU. Projektovanie sa vždy vyplatí. Je omnoho jednoduchšie pohybovať maketami alebo modelmi po papieri, než premiestňovať skutočné budovy, stroje, či zariadenia. Profesor Schell hovorieval: 'Pri projektovaní môžete narobiť toľko chýb, koľko chcete, a všetky sa oplatia, pokiaľ zabránia omylom pri realizácií'."

Tak vyzerajú úvodné slová v tej najzákladnejšej literatúre projektovania, v jeho učebniciach, akou je trebárs kniha Richarda Muthera "Systematické projektovanie (Systematic Layout Planning S. L. P.)". A ako to vyzeralo s projektovaním a realizáciou stavby "Premena 'stodoly' na súčasné ruiny Zimného štadióna Ladislava Trojáka"?

"Pôvodné predstavy VSŽ, a. s. o tejto stavbe boli podstatne skromnejšie. Spočiatku totiž malo ísť o rekonštrukciu objektu, zmenu opláštenia, vytvorenie novje ľadovej plochy a použitie niektorých nových technológií. Všetky tieto zmeny však boli naplánované na pôvodnom statickom princípe, čiže mala byť zachovaná doterajšia nosná časť. Rozpočet na takto plánovanú rekonštrukciu predstavoval približne 200 miliónov Sk. S týmto zámerom sa začalo s realizáciou stavby," informoval verejnosť o situácii na výstavbe zimného štadióna v septembrovej Oceli východu '97 vtedajší viceprezident VSŽ, a. s. pre podnikateľské aktivity a predzident HC Košice Jaroslav Bilík, ktorý pokračoval:

"Určitá stagnácia v pokračovaní prác na výstavbe zimného štadióna bola spôsobená jednoznačne zmenou koncepcie výstavby. Starý štadión L. Trojáka bol kompletne, teda od základov, zbúraný. Zároveň bol vytvorený nový projekt. Zo strategických dôvodov investor usúdil, že pôvodne plánovaná rekonštrukcia štadióna by bola neekonomická. Oprávky a sanácie znamenajú vždy iba provizórne riešenie. Preto sa prikročilo k celkovej deštrukcii objektu a začalo sa stavať, ako sa hovorí, na holej lúke. Spôsob výstavby mal však od začiatku svoje špecifiká. Neobsahoval všetky prvky investičnej výstavby tak, ako by mala investičná výstavba prebiehať, vrátane schvaľovacieho procesu vo VSŽ, a. s. Pôvodne schválený rozpočet, ktorý som už spomínal, sa medzičasom vyšplhal zhruba na jednu miliardu korún."

V januári '98 sa Jaroslav Bilík v tom istom periodiku vyjadril: "Doteraz bolo na tejto stavbe preinvestovaných 200 miliónov Sk, našou snahou je udržať celkové rozpočtové náklady na hranici 600 až 650 miliónov Sk."

Čo to všetko znamená? Nuž, ak sa UPROSTRED REALIZÁCIE STAVBY "prekvalifikovávajú už vykonané práce v duchu novej koncepcie a na novom statickom princípe sa problémami financovania v dôsledku diametrálne odlišného myslenia pri začatí rekonštrukcie štadióna a pri súčasnom chápaní jeho poslania po dokončení výstavby" (Jaroslav Bilík v septembri '97), nejde o nič iného, ako o analfabetizmus pôvodného projektu postaveného na hlavu. Prsne tak, ako na to upozorňujú hneď úvodné slová učebníc projektovania...

"Hurá systém" realizácie prestavby zimného štadióna, ktorý opomenul napríklad dispozičné umiestnenie objektu na niekdajšom smetisku, či nesúlad akosti dodanej ocele s projektovou dokumentáciou a s dôsledkami v zvarových spojoch nosnej konštrukcie, sa ináč ako katastrofálnym predražením skončiť nemohol. Takýmto spôsobom premrhať finančné prostriedky môže naozaj len investor, ktorý ani netuší, ako sa dostal k obrovskému majetku a od rozkoše nevie, čo si s ním počať.

A výsledok? Ten denno-denne vidí každý Košičan, ktorý okolo "novostavby éry trhového peňažného fundamentalizmu" prechádza...

Zvláštny úkaz

Veľmi zvláštnym úkazom na vyhasnutom nebi košického športu na prelome milénií je pôsobenie hádzanárov. V predchádzajúcej sezóne získali domáci titul (dokonca "double") rovnako ako hokejisti, prudký pokles prílevu financií ich zasiahol podobne ako ich kelegyne medzi sedmičkami, hokejistov, basketbalistov, basketbalistky i čiastočne futbalistov, ale oni ako jediní niesli svoju kožu na umiestneniu zodpovedajúci medzinárodný trh. (I keď štartovať v Lige majstrov vo Francúzsku v dresoch domáceho Montpellieru, pretože Košičania nedodržali vzájomne dohodnutú farbu zápasového oblečenia, bolo práve takým medzinárodný trapasom, ako leukoplastom poprelepované logá VSŽ na vlastných dresoch v domácej odvete). Podobne ako hokejistom, aj im sa (s určitým časovým posunom) rozpadlo mužstvo, ale na rozdiel od torza na korčuliach, pôsobiaceho na chvoste najvyššej domácej súťaže, torzo hádzanárov naďalej zotrváva na špici...

Práve z tohto dôvodu je zaujímavý pohľad na ďalšie dva základné prvky športovej prípravy TRÉNEROV a ŠPORTOVCOV vo vzájomenj prepojenosti s projektami a podmienkami. Zaujímavý aj npriek tomu, že samostatná slovenská mužská hádzaná dosahuje na medzinárodnom poli podobné výsledky, ako samostatný slovenský futbal tzv. permanentne "suterénové"...

"Dňa 31. 12. 1999 o 9.00 hod. mi riaditeľ 1. MHK Košice pán Ing. Timko oznámil, že rozhodnutím správnej rady zo dňa 30. 12. som bol odvolaný z funkcie trénera A-mužstva HK VSŽ, Košice, a. s. Ako dôvod odvolania bolo uvedené, že vedenie klubu nie je schopné splniť moje finančné podmienky stanovené pre podpis novej zmluvy s 1. MHK Košice. Za obdobie pôsobenia nového vedenia HK VSŽ, a. s. od októbra 1999 sa neuskutočnilo žiadne stretnutie zástupcu predstavenstva menovanej a. s. a mňa ako trénera. Prostredníctvom pána Ing. Timka mi bola oznámená ponuka na zmluvný plat, ktorý je 45 % z doterajšieho platu. Prostredníctovm p. Ing. Timka som oznámil svoje podmienky, ktoré predstavujú 55 % doterajšieho platu a vyrovnanie podlžností za rok 1999. Rozdiel mojej požiadavky oproti ponuke 1. MHK Košice je mesačne brutto 4000 Sk," prezradil tréner košických hádzanárov Martin Lipták v agentúrnom rozhovore po svojom prepustení z funkcie novým vedením premenovaného klubu, i keď aj s torzom mužstva naďalej viedol tabuľku.

Z jeho slov vyplýva, že mesačný príjem trénera špičkového slovenského tímu (a ekvivalentne aj jeho zverencov) sa v časoch najväčšieho rozkvetu peňazí v hádzanárskych Košiciach pohyboval okolo 40 tisíc Sk. Za týchto podmienok sa pod oranžovo-čiernou vlajkou bez problémov zišiel výkvet hádzanárov zo všetkých kútov Slovenska a bezpečne ovládol čelné pozície medzi Tatrami a Dunajom.

Napriek tomu, že naši poprední futbalisti o výške svojich príjmom mlčia ako hrob, určité konkrétne porovnanie by mohli priniesť nasledujúce údaje (v kombinácii s Liptákom): Slovenský futbalový zväz zverejnil výšku prémié pre reprezentačnú dvadsaťjednotku za jej postup na juniorské majstrovstvá Európy 2000 5 miliónov Sk. Aj Slovenský zväz hádzanej motivoval mužskú reprezentáciu za jej prípradný postup na majstrovstvá sveta 2001 peňažitou odmenou v celkovej hodnote 500 tisíc Sk. Zo všetkých týchto čísiel by mohlo vyplývať, že mesačný príjem trénerov a futbalistov v najbohatších podtatranských kluboch by sa v nedávnych časoch premrštenej hojnosti a hýrenia mal pohybovať okolo 400 tisíc Sk (plus mínus autobus)...

Pri podobných sumách a dosahovaných výsledkoch na medzinárodnom fóre by futbalistom a ich trénerom na Slovensku nemalo prekážať, ani keby kvôli záchrane klubu mali hrať a viesť mužstvo hoci celú sezónu zadarmo. Včítane tigrov z 1. FC Košice...

Európsko-americký paradox

A kam dospeli podkošové Košice v ére nadvlády trhového peňažného fundamentalizmu? Vari najcharakteristickejší príklad ukazuje najúspešnejší basketbalový klukb metropoly východu súčasnosti - ženy Delty Domex, resp. Delty Management Lokomotíva.

"Bojuje sa o 2. až 10. miesto," pravidelne už pred začiatkom tej či onej sezóny funkcionári tohto klubu vedia, že suverenita ružomberských basketbalistiek je pod slovenskými košmi dlhodobo neohroziteľná.

"Mali sme obrovskú šancu hrať v najprestížnejšej súťaži európskych klubov spolu s Ružomberkom," horekovali tí istí funkcionári nad neúčasťou tímu v prebiehajúcom ročníku Európskej ligy, keď sa štartu museli vzdať pre nedostatok financií.

O to paradoxnejšie vyznievajú pravidelné zaoceánske zájazdy družstva do USA (spolu so značným počtom iných slovenských ženských tímov), ktoré z hľadiska sponzorského záujmu doma (s perspektívou osobnej účasti) i ekonomickej výhodnosti štartu v amerických halách (tamojší organizátori súperom za priateľské zápasy platia) vytvárajú zvláštny kontrast so súťažným napätím vo finančne nepríťažlivej pohárovej Európe. Ale čo košický divák?!

Aj ošklbaná pyšná vrana môže pripomínať Titanic

A dostávame sa k podstate. K porovnaniu výsledkov nadvlády trhového peňažného fundamentalizmu v športovom živote postkomunistických Košíc (s vedením prepojeným pupočnou šnúrou s predchádzajúcou nadvládou totalitnej komunistickej ideológie a zvykov na čele s primátormi) s výsledkami trebárs Ružomberka.

"Medzinárodná asociácia športovej tlače (AIPS) zverejnila svoje nominácie na ocenenie najlepších športovcov a športových tímov roka 1999. Kandidátkami na cenu pre kolektívy sú aj basketbalistky SCP Ružomberok, víťazky Európskej ligy. Ďalej v tejto kategórii figurujú šampión futbalovej Ligy majstrov Manchester United, víťaz Pohára UEFA AC Parma, víťaz PVP Lazio Rím, basketbaloví majstri sveta Taliani, víťaz Európskej ligy basketbalistov Žalgiris Kaunas, majstri sveta v hádzanej Švédi, víťaz NBA San Antonio Spurs, majsterky sveta vo futbale USA a českí hokejoví majstri sveta," dozvedela sa pred časom športová verejnosť o ďalšom z veľkých medzinárodných úspechov ružomberských basketbalistiek. Bolo to len doplnenie mimoriadne úspešného desaťročia športu v tomto meste s týmito výsledkami:

1. Desať titulov podkošových majsteriek Česko-Slovenska a Slovenska v nepretržitom slede a triumfálne víťazstvo v Európskej lige 1999.

2. Vybudovanie basketbalovej haly Koniareň, vrátenie zimného štadióna jeho pôvodnému účelu a modernizácia futbalového štadióna obohateného o novú tribúnu.

3. Postup ružomberských futbalistov do najvyššej súťaže a ich účinkovanie v nej.

V porovnaní s Ružomberkom vyznieva košické športové desaťročie takto:

1.Domáce tituly futbalistov 1. FC, hokejistov HC i hádzanárov HK VSŽ

s najvýraznejším medzinárodným úspechom postupom tigrov do hlavnej časti futbalovej Ligy majstrov s výsledkom, aký nedosiahol žiadny iný európsky klub v celej histórii tejto súťaže (ani jediný bodík zo šiestich zápasov v skupine).

2. Zlikvidovanie futbalového štadióna vo VŠA a nevybudovanie nového, zlikvidovanie Zimného štadióna Ladislava Trojáka a takisto nevybudovanie nového.

3. Modernizácia štadióna v Čermeli, vypoklonkovanie futbalistov Lokomotívy z najvyššej súťaže i z mesta a pôsobenie 1. FC v Čermeli spôsobom, vzdialene pripomínajúcim dočasný pohyb sovietskych vojsk na česko-slovenskom území.

Keď porovnáme výsledky športového súboja Košice Ružomberok v poslednom desaťročí, vychádza z toho niečo podobné, ako anonymný názor z Direktu: "Profesionáli postavili Titanic, amatéri archu..." Titanic hrhového peňažného fundamentalizmu v Košiciach klesol ku dnu, kým archa tretej cesty prirodzeného skĺbenia plánu (dlhodobá koncepčná športová príprava pod trénerským vedením Natálie Hejkovej) a trhu (citlivý prístup k nákupom a predajom hráčok spolu so zabezpečovaním podmienok pod manažérskym šéfovaním Jozefa Smoleka) doplávala k doposiaľ nevídaným úspechom, i keď aj on začína mať veľké problémy...

Schuster/Rezeš - Trebuľa/Eichler kontra tretia cesta

Ak si niekto z košických fanúšikov ešte stále myslí, že šport v metropole východu nepripomína v súčasnosti Pompeje pri Hornáde, pretože verí médiám hovoriacim o úspechoch, mal by si uvedomiť, že v blízkosti Pompejí pod Vezuvom leží v Neapolskom zálive ostrov Capri. Práve na ňom určitý čas žil a pôsobil švédsky lekár Axel Munthe, ktorý vo svojej "Knihe o San Michele" spomenul aj takúto príhodu zo svojej lekárskej praxe:

"Doktor Norström mi bol vždy verným priateľom, vytiahol ma z rozličných galíb na začiatku mojej kariéry, keď som sa plietol do chirurgie, a vždy bol ochotný znášať zodpovednosť za moje nie zriedkavé omyly. Ako prílad prichádza mi na um prípad baróna B. Bude vari lepšie, keď vám rozpoviem tento príbeh, aby ste pochopili, aký človek bol môj priateľ. Baróna B., jedného z najstarších členov švédskej kolónie v Paríži, ktorý mal chatrné zdravie, ošetroval Norström dlhé roky. Raz mi Norström pre svoju nešťastnú bojazlivosť navrhol, aby som sa zúčastnil na konzultácii. Barón si ma hneď obľúbil. Na nového lekára sa ľudia vždy dívajú ako na dobrého lekára, kým ich nepresvedčí o opaku. Norström navrhoval okamžitú operáciu, ja som bol proti nej. Barón mi napísal, že už má dosť Noraströmovej moróznej tváre a požiadal ma, aby som ho vzal do rúk ja. Prirodzene som odmieto, ale na nátlak Norströma som priastal. Stav baróna sa podstatne zlepšil a každý mi k tomu gratuloval. O mesiac som pochopil, že NORSTRÖM MAL PRAVDU V DIAGNÓZE, ale že na operáciu je neskoro, ,pacienta už nemôže zachrániť. Napísal som jeho synovcovi do Štokholmu, nech si ho príde odviezť, aby zomrel vo vlasti. Hroko-ťažko som starého pána presvedčil. Nechcel ma opustiť, som vraj jediný lekár, ktorý pochopil jeho prípad. O dva mesiace mi napísal jeho synovec, že jeho strýc mi v závete poručil veľmi cenné zlaté hodiny ako pomiatku na to, čo som pre neho urobil. Často počúvam odbíjanie tých hodín, aby som si pripomenul, z čoho vzniká reputácia lekára"...

Súčasný stav košického športu je smutným dôsledkom schusterovsko-rezešovskej politickej ekonómie v časoch nadvlády trhového fundamentalizmu, čiže totality peňazí. Jej dedičmi sú Trebuľa (za mesto) s Eichlerom (za VSŽ), od ktorých konania značne záleží, akým smerom sa bude uberať ďalší vývoj. Eichlerovi veru nemôžu stačiť spomienky, ako fajčil cigary a poskakoval spolu s hokejovými i hádzanárskymi majstrami Slovenska v oranžovo-čiernych dresoch. Ako železiarenský boss s príjmami podobnými rezešovským zodpovedá v plnej miere aj za stav pacienta s menom KOŠICKÝ ŠPORT, ktorého diagnóza je až neuveriteľne podobná tejto: "Bývalý maratónsky plavec Des Renford je v kritickom stave po tom, čo prekonal infarkt počas plávania v bazéne. Sedemdesiatročný plavec sa dokonca ocitol v klinickej smrti, ale plavčíci pracujúci pri bazéne, v ktorom ho postihol infarkt, ho dvakrát oživili. Renford, ktorý viackrát preplával kanál La Manche, si každé ráno zaplával dva kilometre. Austrálčan už prekonal tri infarkty a mŕtvicu. Renfordove problémy so srdcom sú dedičné, pretože jeho rodičia zomreli v štyridsiatke. Sám sa vyjadril, že ak by sa nevenoval plávaniu, tak by určite zomrel mladý. 'Mám šokujúci kardiovaskulárny systém,' povedal Renford."

Čím prekvapí osud Pompeje pri Hornáde s krycím názvom Disneyland?

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  3. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  5. Crème de la crème po slovensky
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 28 335
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 914
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 833
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 712
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 6 600
  6. Po Slovensku na motorke 6 403
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 304
  8. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 4 970
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 4 463
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 4 431
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľuboš Kosík po príchode do Mali (vľavo) a teraz.

Zastavenie vyšetrovania starej kauzy SIS bolo nezákonné.


15 h
Premiér Eduard Heger.

Najvyšší súd roztrhal verdikt Sabovej senátu na márne franforce.


17. jún
Ilustračná fotografia.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 391-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 486 obetí.


a 3 ďalší 14 h
V kempoch na Slovensku privítali oveľa viac ľudí, ako boli zvyknutí.

Prišlo viac ľudí a Slováci boli prekvapení.


23 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop