návrh vládneho splnomocnenca Nižňanského slovníkom, za ktorým možno spoľahlivo tušiť, že v SDĽ narazil na neprekonateľný odpor.
Podľa Fogaša je reforma "pripravená ťažkopádne a odborne na veľmi nízkej úrovni". Vyčíta jej najmä legislatívnu nedotiahnutosť, keďže z údajne 12 najnutnejších právnych predpisov a ďalších na ne nadväzujúcich "nie sú pripravené ani najzákladnejšie". Takisto mu chýbajú návrhy noviel zákonov k reforme verejných financií, ktorá, samozrejme, s presunom kompetencií najužšie súvisí. Fogašovi z toho všetkého vyšlo, že jeho vicepremiérsky kolega Mikloš (ktorému projekt rezortne náleží a Nižňanský mu priamo podlieha) by sa mal tejto reforme "viac venovať". K prípadnej politickej zodpovednosti za tento stav sa Fogaš "odmietol vyjadriť", čo sa mu teda podarilo navýsosť nenápadne: "To by mala urobiť DS, ktorá Mikloša nominovala".
Bohužiaľ, nejde o prvý záchvat SDĽ svojho druhu. V decembri ohúril podpredseda Andrassy tvrdením, že Nižňanský svoju úlohu nezvládol a preto SDĽ navrhuje, aby za reformu verejnej správy niesol zodpovednosť priamo niektorý člen vlády. Napr. Pittner alebo Fogaš, usúdil Andrassy. Tento "návrh" sa ukázal byť hneď dvojnásobnou blamážou. Vyjasnilo sa, po prvé, že podpredseda SDĽ "pre regionálnu a komunálnu politiku" (!!) ani nevie, že za reformu verejnej správy už jeden člen vlády dávno zodpovedá. A to práve Mikloš. Po druhé, Andrassy nemohol mať tušenia, čo Nižňanský zvládol a čo nie, keďže svoju koncepciu mal predložiť až v januári. Takže nikto - ani Andrassy - ju v decembri vidieť nemohol. Preukazne ho usvedčil jeho stranícky kolega z parlamentu Faič, ktorý v tom istom čase na novinársku otázku, či SDĽ bude ešte vyžadovať k téme verejnej správy koaličné rozhovory, odpovedal, že áno, veď "sa nemôžeme vyjadrovať len k tomu, že je koncepcia". Takže tak - vyjadrovať nie, odvolávať áno.
Tento exkurz názorne ukazuje, kde ležia Fogašove pohnútky. Nie sú odborné, ale politické. Napokon, presvedčivejší v argumentácii od Andrassyho nie je ani on. Totiž námietka, že k reforme neexistujú vykonávacie zákony, takisto nemá logiku - Nižňanský predstavil iba KONCEPCIU, ktorá je teraz v medzirezortnom pripomienkovaní. A podpredseda vlády pre legislatívu by predsa len mal vedieť, že zákony je možné písať až potom, čo materiál bude odborne aj politicky schválený. Kým nie je jasné, či tá-ktorá kompetencia zostane na štátnej správe, alebo prejde na samosprávu, nie je možné ju dávať ani do paragrafov.
Že problém SDĽ s touto reformou je celkom iný, dokazujú napokon i týždeň staré Migašove pripomienky. Tomu žiadne zákony ešte nechýbali, kritizoval však "nevyjasnené otázky okolo presunu kompetencií a okolo financií" a "nepremyslený systém dvojkomorového parlamentu". Z rešeršu výhovoriek je teda celkom evidentné, že milej demokratickej ľavici neprekáža Nižňanského návrh reformy verejnej správy, ale reforma verejnej správy ako taká.
SDĽ má s ňou konflikt nie vecný, ale takrečeno mentálno-existenčný. Neobjavujeme žiadnu Ameriku, ak povieme, že SDĽ si udržala dosť pozícií v štátnej správe i za Mečiara, a po nástupe tejto garnitúry svoj podiel mohutne zveľadila. SDĽ je navyše dobre zacementovaná i v komunálnej sfére, takže na Slovensku zaručene niet ešte jednej strany, v ktorej by nadchádzajúce zmeny vyvolávali také pnutie a nechute. Z nesúrodého, ale čoraz razantnejšieho odporu sa proste dá jasne odčítať veľmi nejpríjemná správa: SDĽ je v tejto chvíli rozhodnutá reformu verejnej správy blokovať. Čomu navyše pritakáva i taký fakt, že koncepciu projektu má v gescii DS (Nižňanský je tiež odtiaľ), ktorú demokratická ľavica veru nemôže ani cítiť.
"Je otázkou dneška, či vládna koalícia nájde v sebe morálnu silu ten veľmi zložitý, ale perspektívny proces reformy verejnej správy odštartovať". Takto si zaveštil ešte v januári premiér Mikuláš Dzurinda. Po mesiaci sa zdá, bohužiaľ, že "otázka dneška" je zodpovedaná. Kde vziať "morálnu silu" a nekradnúť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
