ako urážka. Spoločnosť sa tvári, že neexistujú, a ak neskrývajú svoju sexuálnu orientáciu, stávajú sa terčom diskriminácie okolia. Z malých dedín sa často sťahujú do miest, kde im väčšia anonymita umožňuje pokojnejšie dýchať. Odborníci odhadujú, že vo väčších slovenských mestách tvoria až 10 percent dospelej populácie. Napriek tomu cez 70 percent ľudí nevie o tom, že medzi ich známymi by niekto bol homosexuál.
Homosexuálov nacisti cez vojnu vyhladzovali v koncentračných táboroch, do roku 1961 bol v Československu pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia pokladaný za trestný čin. V roku 1993 Svetová zdravotnícka organizácia prestala homosexualitu klasifikovať ako chorobu. Slovenské právo homosexuálov priamo nediskriminuje, avšak väčšinou na nich zabúda. O nápravu tohto stavu žiadajú organizácie, ktoré združujú gayov a lesbické ženy. V niektorých krajinách existuje inštitút registrovaného partnerstva, ktorý rieši právne postavenie homosexuálnych párov.
Problémy lesbického páru na Slovensku hovorkyňa Museionu, občianskeho združenia lesbických žien a ich sympatizantiek, Anna Daučíková ilustruje situáciou, keď sa jej partnerka ocitla v nemocnici.
"Keďže nie som podľa práva rodinný príslušník, o vážnom stave partnerky ma lekári odmietli informovať. Na jej zdravotný stav som sa musela pýtať jej starej mamy," povedala Daučíková.
Spomenula aj fakt, že ak ochorie, partnerka nemôže v práci dostať voľno na ošetrovanie člena domácnosti, hoci je to pre ňu najbližšia osoba. Na právne vákuum narážajú homosexuáli aj v prípadoch, keď jeden z dvojice má iné štátne občianstvo - na základe homosexuálneho partnerstva sa nemôže stať slovenským štátnym príslušníkom, a tak nemôže napríklad kúpiť nehnuteľnosť. Ak by to urobil prostredníctvom partnera, nie je vôbec právne chránený. Po smrti partnera by mohli nastúpiť príbuzní a v rámci dedičského konania si všetko rozobrať medzi sebou.
Podľa predsedu združenia HaBiO Silvestra Sawického inštitút registrovaného partnerstva má pre gayov aj širší význam:
"Mohol by prispieť k prekonaniu partnerských kríz."
Slovenskí homosexuáli nežiadajú, aby registrované partnerstvo umožňovalo adopciu detí. Dokonca netrvajú ani na samostatnom zákone. Chceli by do jednotlivých zákonov pripravovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka zapracovať krátke formulácie, ktoré by zrovnoprávnili homosexuálnu menšinu. Prezident hnutia Ganymedes Marián Vojtek je však k ochote slovenských politikov dosť skeptický:
"Už niekoľko rokov obosielame s konkrétnymi návrhmi prezidenta, vládu, poslancov. Väčšinou nedostaneme ani odpoveď. Od kompetentných politikov očakávame aspoň dialóg o našich oprávnených požiadavkách."
Demokratické spoločnosti sa vyznačujú vysokou mierou tolerancie k jednotlivým menšinám. Na Slovensku zatiaľ nie sme ani ochotní pripustiť, že niektoré menšiny existujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
