udalosti z roku 1921, ktoré vošli do našich dejín ako Krompašská vzbura. Počas sociálnych nepokojov vtedy zahynulo šesť ľudí.
Krompachy od založenia boli baníckou obcou a spracúvali železo. (Prvýkrát sa spomínajú ako obec, v ktorej chotári sú bane na meď a železo, v listine z roku 1310 a vôbec prvá písomná zmienka o obci je z roku 1282, keď sa spomína cesta do Krompách.) Patrili k hradnému domíniu Richnava Perényiovcom, potom Thurzovcom a po nich Csákyovcom. Za slobodné kráľovské mesto ich pokladali od roku 1602, kedy po dohode so zemepánom mu namiesto poddanskej práce odvádzali poplatky.
Od roku 1574 boli v Krompachoch 3 huty, začiatkom 19. storočia železiareň, v rokoch 1830 - 1838 vysoká pec. Neskoršie, keď vznikla Krompašsko - hornádska železiarska spoločnosť, pribúdali ďalšie prevádzky - hámor, valcovne, druhá vysoká pec, emailitka. Po prevzatí podniku akciovou spoločnosťou Pohornádsky uhorský železiarsky priemysel, ktorý patril Anglicko - rakúskej banke (1887) vznikol železiarsky priemyselný podnik s mnohými prevádzkami a spoločnými závodmi, kde pracovalo niekoľko tisíc ľudí. Podľa prameňov o meste zo 6 500 obyvateľov asi 3 500. Na prelome 19. a 20. storočia dosiahla železiareň najväčší rozmach a s produkciou 85 tisíc ton surového železa a vyše 100 tisíc ton ocele bola najväčšou železiarňou nielen na Slovensku, ale aj v Uhorsku. V roku 1900 prevzala podniky Rimamuránsko - salgótárjánska železiarska akciová spoločnosť.
Ako došlo ku krviprelievaniu v Krompachoch? Po I. svetovej vojne bol nedostatok potravín a boli na prídel pre všetkých občanov ČSR - múka, cukor, strukoviny a ďalšie. O výške prídelu rozhodoval Obilný ústav v Bratislave. Je známe, že na župné úrady, ba aj na ministerstvá prichádzali delegácie s petičnými hárkami za zvýšenie prídelových dávok. Navyše mnohé potraviny boli nekvalitné, najmä múka a strukoviny, ktoré ČSR dovážala zo zahraničia. Na voľnom trhu za podstatne vyššie ceny sa dali "dokúpiť", aby ľudia nehladovali, to ale bolo závislé od finančných pomerov jednotlivcov. Rast miezd zaostával za rastom cien, takže zamestnanci veľkých podnikov, ale aj starší ľudia a legionári volili cestu "domáhania sa spravodlivého prideľovania obživy" verejnými formami. O nekvalitných potravinách svedčí aj lekárske vyjadrenie, ktoré na zasadnutí Zväzu banských a hutníckych závodov na Slovensku predložil sám riaditeľ krompašských železiarní. Ženy robotníkov v Krompachoch sa rozhodli protestovať proti ďalšiemu zníženiu prídelu múky a 21. februára 1921 sa zhromaždili pred budovou riaditeľstva, kde sa k nim pripojili aj muži. Keď sa vrátila späť delegácia žien od riaditeľa, ktorý odôvodnil zníženie prídelu rozhodnutím Obilného ústavu, davom sa začala šíriť nespokojnosť, naberala na intenzite a vrchol dosiahla po správe - ktorá bola údajne nepravdivá - o zadržaní a týraní odborového dôverníka, kedy sa dav asi 500 ľudí obrátil proti siedmim žandárom, chrániacim budovu. Ich veliteľ Kronpa dal povel k streľbe, ktorá zasiahla sedemnásť ľudí, z nich štyroch smrteľne. Robotníci na to zastavili prácu v celom podniku. Demonštrujúci vtrhli do budovy riaditeľstva, zabili hlavného inžiniera Podhradského a slúžneho Lukáča, veliaceho strážmajstra Kronpu zranili. V meste bolo vyhlásené stanné právo a obsadilo ho 500 vojakov. Štrajk v Krompachoch trval až do 17. marca 1921. Na jeho podporu sa začal generálny štrajk v Slovinkách, Gelnici, Smolníku a Prakovciach, protestné a iné akcie sa uskutočnili v Košiciach, B. Bystrici i v ďalších mestách a na podporu rodín zastrelených robotníkov vyzbierali vyše 61 tisíc Kč. Na pohreboch krompašských obetí Heinischa, Gonta, Semeráka, Bátora, ktoré boli 23. a 25. februára 1921, sa zúčastnilo 12 tisíc ľudí. Po tragédii ustanovili parlamentnú vyšetrovaciu komisiu a celá udalosť sa skončila na Najvyššom súde v Brne. Robotník P. Šimko bol odsúdený na 7 rokov väzenia, G. Friak, O. Valigura, A. Kočík, J. Snopek a M. Jánošík na 6 rokov. Vláda dala 150 tisíc Kč na podporu pozostalým.
Pietne akty boli v pondelok 21. februára na Družstevnej ulici, kde sa udalosti odohrali a na mestskom cintoríne. Tragédiu pripomína aj rozmerná historická kompozícia štrajku krompašských robotníkov od akad. maliara Júliusa Nemčíka, ktorú vytvoril v roku 1952.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
