V čečenskej dedine Katyr
Tragédiu majú na svedomí federálne vojská, ktoré dedinu bombardovali po tom, ako cez ňu prešli povstalci ustupujúci z hlavného mesta smerom do hôr. Podľa autora článku pre armádne velenie nemohlo byť nijakým problémom atakovať ich mimo Katyr-Jurtu, bez rizika, že obeťami sa stanú aj nevinní ľudia, no lietadlá a delá si za miesto útoku z nepochopiteľných dôvodov zvolili práve dedinu. Podľa očitých svedkov sa tak navyše stalo už po tom, čo ozbrojenci osadu pod rúškom noci pokojne opustili, čo ruské vojská rozmiestnené v okolí takisto nemohli nespozorovať. Miestni obyvatelia neboli pritom pred útokom vôbec varovaní.
Správa o smrti takého obrovského počtu civilistov je o to šokujúcejšia, že Katyr-Jurt prešiel pod kontrolu federálnych síl ešte vlani na jeseň. Vtedy tam bolo zriadené aj vojenské veliteľstvo, čím sa dedina aj oficiálne zaradila k tzv. oslobodeným územiam. Jej obyvatelia, ku ktorým medzitým pribudlo až niekoľko tisíc utečencov z Grozného a jeho okolia, dostávali od dočasnej administratívy prídely múky, oleja a krúpov, no za najväčšie šťastie považovali to, že ich domy nebombardovali. Po nedávnom útoku už o šťastí v Katyr-Jurte nikto nehovorí. Na centrálnej ulici nezostal jediný celý dom. A v dedine už asi nezostal ani nikto ani z tých, ktorí by aj po takejto "antiteroristickej operácii" federálnej armády boli predsa len ochotní žiť v ruskom područí.
Ruské lietadlá aj včera ráno pokračovali v náletoch na horské postavenia čečenských vzbúrencov v tejto odštiepeneckej republike. Od pondelka vzlietli ruské stroje až 150-krát. Informovala včera ruská tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na veliteľstvo ruských síl v Čankale pri čečenskej metropole Groznom.
Cieľom tvrdých náletov sa stali opäť postavenia v údolí rieky Argun a v oblasti Šatoj - poslednej veľkej bašte čečenských ozbrojencov. Ruským vojakom sa tu podarilo získať údajne pod kontrolu dôležité horské kóty, čím môžu zabrániť prísunu ďalších posíl čečenských rebelov do Šatého.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
