kvalifikačný limit 350 tisíc skočí kdesi začiatkom marca. Tieňový kultusminister Jarjabek sa síce vyhráža, že možno pobežia až do milióna, čo je však len reklamný trik. Ono by to akciu o dosť predĺžilo a teda i predražilo. A stranícka kasa už tak hojnosťou nebobtná, ako si navykla za Rezeša. Kde vezmú v HZDS na nadčasy pre dôchodcov, keď už pred časom pozastavili mzdy pre aparát?
Hoci agentúry pohotovo hlásia, že o predčasné voľby nie je väčšinový záujem, referendum sa zdá nezvratné. Najmä ak Schuster v predstihu odobril otázku, takže sa už dá sotva spoliehať na to, že by na druhý pokus - až dostane ozajstnú petíciu na stôl - sám seba prehlasoval a plebiscit nevyhlásil. Vladimír Mečiar teda udal tému roka. Po štarte podpisovky už vycúvať nemá kam, všetky varianty sa zbiehajú kdesi v septembri pri urnách.
Vmontovať do polky volebného obdobia plebiscit o jeho skončení je ale politický vabank. Bolo by trestuhodné moriť sa preludom, že riziko podstupuje iba koalícia. Naopak, oveľa väčší hazard znamená referendum pre svojich iniciátorov. Ak tradícia zostane neporušená a ľudové hlasovanie väčšina voličstva ako doteraz odignoruje, pre HZDS to bude horší debakel, ako posledné voľby. Signál by bol jednoznačný - zmenu vlády si občania výslovne neželajú, resp. ju vôbec nepociťujú ako nutnú. Neúspech referendového podniku bude čosi ako predplatné HZDS na volebnú porážku v r. 2002. Darmo sa Cabaj dnes zastrája, že by ani v takom prípade nevidel dôvod na personálne zmeny vo vedení hnutia. Fakt je ten, že prípadné fiasko v plebiscite môže byť ten vôbec prvý impulz, ktorý po deviatich rokoch rozkýve aj pozíciou Mečiara. Je dokonca celkom možné, že nové zlyhanie ho vyženie "medzi medvede" definitívne.
A keďže prieskumy zatiaľ nedostatočnej účasti nasvedčujú, koaliční stratégovia by sa zachovali najmúdrejšie, keby sa Mečiarovou témou prestali zaoberať. Teda až do predreferendovej kampane, samozrejme. Kalkul je jednoduchý - tí, čo sú už dnes rozhodnutí neísť, nepôjdu, tí, čo sú rozhodnutí ísť, pôjdu (isteže neplatí absolútne, ale v príncípe určite). Zostáva masa váhavých a ľahostajných, ktorej (ak chceme zachovať status quo) k želanému rozhodnutiu najväčšmi pomôže, ak o petícii, referende i predčasných voľbách bude počuť čo najmenej.
Vládni politici i s obslužným personálom však vyzerajú, akoby sledovali iný plán. Jednoznačne horší. Púšťajú sa do protiagitácie v úvodnej fáze podniku, kde je HZDS odsúdené na úspech - v petičnej akcii. Aký má zmysel napr. zapriahať mládežnície úderky s úplne neoriginálnymi nápadmi (Ďakujeme, nemáme záujem), čo HZDS za chvíľu propagandisticky nemilosrdne zneužije, keďže o petíciu záujem nesporne bude?!
Navyše, do mediálneho zápasu sa páni púšťajú navýsosť nešťastnými technikami. Napríklad argumenty o finančnej nákladnosti referenda, ktoré sú vôbec najpopulárnejšie, sme predsa nie tak dávno počuli; áno, od HZDS, keď sa rozpútavala petícia za priamu voľbu prezidenta. Treba si povedať veľmi zreteľne - ak máme raz inštitút priamej demokracie v ústave a verbálne sa k nemu hlásime, znejú všetky reči o "sto miliónoch vyhodených von oknom" ako urážka občana. Takisto urážlivé musia byť pre voliča pochybnosti o ústavnosti otázky (ktoré napriek rozhodnutdiu Schustera nezmizli). "Argument", že "poslanci majú právo hlasovať podľa svojho svedomia a nič ich nemôže zaväzovať, ako majú konať", je vynikajúci do akademickej debaty, ale mizerný do bezuzdnej propagandy. Úplnou hlúposťou je už potom naturalistická verzia toho istého problému, keď sa verejne pretriasa, či poslanci za skrátenie volebného obdobia zahlasujú, až bude pomyselné referendum platné. To už je, veru, ťažká politická negramotnosť.
Ak už antireferendoví aktivisti nevedia odolať vábeniu mediálnych potýčiek, majú k dispozícii jediný skutočný a zdrvujúci argument: Napadnúť legitimitu predčasných volieb tvrdením, že ide o sprostú politickú výtržnosť, akú si nedovoli žiadna slušná opozícia na svete. Pretože taká je i pravda - ľudovým hlasovaním sa volebné obdobia nikde v demokratickom svete nekrátia. Zaviesť úzus, že opozícia nerešpektuje legislatívnu periódu a iniciuje voľby, keď si zmyslí, by bolo totiž pre stabilitu systému a inštitúcií smrtonosné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
