roku 1995, ale parlament v Kyjeve hlasovanie o osude hrdelného trestu niekoľkokrát odložil. Na utorkovom zasadaní podporilo zrušenie trestu smrti 229 z 269 prítomných poslancov 415

Hlasovania sa zdržali predstavitelia frakcií ľavicových strán. Niekoľkonásobné odklady rozhodnutia o treste smrti boli podložené predovšetkým negatívnym postojom ukrajinskej verejnosti k jeho zrušeniu.

Na Ukrajine bude odteraz najvyšším trestom doživotné väzenie. Znamená to, že poprave unikne smutne známy masový vrah Anatolij Onoprijenko (zavraždil dokázateľne vyše 60 ľudí), ktorý svoje nič netušiace obete vrátane žien a detí zabíjal mimoriadne brutálnymi spôsobmi. Onoprijenka odsúdili na trest smrti v minulom roku.

Poľsko sa zrieka jadrovej energetiky

Varšava (TASR) - Poľsko sa na nasledujúcich 20 rokov zrieka jadrovej energetiky a odkladá všetky projekty výstavby atómovej elektrárne. Rozhodla o tom Rada ministrov na utorkovom zasadaní bez účasti premiéra Jerzyho Buzeka, ktorý je do štvrtka na dovolenke.

Vláda Poľskej republiky zmrazenie využívania elektrickej energie z jadrových reaktorov zdôvodnila všeobecnou tendenciou vo svete, ale predovšetkým v Európe, kde sa nukleárna energetika teší čoraz menšej popularite.

Okrem toho na základe analýzy poľského ministerstva hospodárstva bude spotreba elektrickej energie v uvedenom 20-ročnom období v Poľsku stúpať v miere, ktorú sú súčasní výrobcovia schopní zabezpečiť z klasických zdrojov, čiže produkciou v uhoľných a vodných elektrárňach.

To, že Moskva odmietala dať v časoch existencie socialistického tábora "politicky nespoľahlivým" Poliakom jadrovú technológiu, obrátilo sa v súčasnosti v prospech Varšavy. Poľsko sa však na druhej strane topí v ekologických problémoch, na ktorých sa výrazne podpísali elektrárne spaľujúce uhlie.

Odsúdili vojakov za prepadnutia kosovských Albáncov

Belehrad (TASR) - Prekvapujúci rozsudok vyniesli v týchto dňoch v srbskom meste Niš -súd uznal vinnými piatich srbských vojakov v zálohe z trestného činu lúpežného prepadnutia a odsúdil ich na väzenie od jedného roka do 13 mesiacov, píše včerajšie vydanie belehradského denníka Politika.

Záložníkov uznali vinnými, že počas vojnového konfliktu v provincii Kosovo a počas leteckých náletov Severoatlantickej aliancie v jednej dedine pri Uroševaci zatýkali kosovských Albáncov a vyhrážali sa im smrťou.

Za prepustenie na slobodu "kasírovali" od jedného zadržaného etnického Albánca až 7500 nemeckých mariek. Priamo pri čine ich vtedy zatkli príslušníci srbskej polície.

Španielsko je pobúrené najnovším útokom ETA

Madrid (TASR) - Vlnu protestov proti baskickej separatistickej organizácii Baskicko a jeho sloboda (ETA) vyvolal posledný bombový útok, ku ktorému došlo v utorok v baskickej metropole Vitoria. Politické strany z tohto dôvodu dokonca prerušili predvolebnú kampaň.

Tisíce demonštrantov sa včera zhromaždilo na celonočných protestoch v Madride a v baskických mestách len niekoľko hodín po utorňajšej explózii pripisovanej ETA, pri ktorej zahynul Fernando Buesa, tajomník miestnej pobočky opozičnej socialistickej strany v provincii Alava, a člen jeho ochranky.

Čas, keď došlo k incidentu, nebol vybraný náhodne. Atentát zjavne súvisí s blížiacimi sa marcovými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 12. marca, a ETA sa takýmto spôsobom zapojila do predvolebného boja. Rovnako nebola náhodná ani voľba obete.

Na rozdiel od predchádzajúcich útokov namierených proti politikom z vládnucej PP si separatisti vybrali tento raz predstaviteľa opozície, ktorú aj napriek množstvu sporov spája s PP práve nesúhlasný postoj voči nezávislosti Baskicka a jednotný postup v boji proti ETA.

Baskický parlament odsúdil násilný čin, označiac ho za "útok proti slobode všetkých Baskov", ktorý ohrozil pluralitu, demokraciu a dialóg". Baskický premiér vyzval Baskov na sobotňajšiu demonštráciu vo Vitórii s cieľom požadovať od ETA ukončenie jej bombových útokov a vrážd.

Kampaň ETA, ktorá požaduje samostatné Baskicko, si za tri desaťročia vyžiadala už vyše 800 ľudských životov.

Radikálne zmeny v dánskej vláde

Kodaň (TASR) - Dánsky premiér Poul Nyrup Rasmussen včera vymenil niekoľko členov svojej Sociálnodemokratickej strany vo vládnom kabinete. Dôvodom tohto kroku bola nižšia miera popularity strany v posledných prieskumoch verejnej mienky.

Bývalá komisárka Európskej únie Ritt Bjerregaardová sa ujala funkcie ministerky poľnohospodárstva. Doterajší šéf tohto rezortu Henrik Dam Kristensen sa stal ministrom sociálnych vecí. Populárna sociálna ministerka Karen Jespersenová sa ujme vedenia ministerstva vnútra, čím nahradí 73-ročného Thorkilda Simonsena, ktorý by mal odísť do dôchodku.

Dánsku vládu opúšťa aj minister zdravotníctva Carsten Koch, dôvod jeho odchodu však nie je známy. V úrade ho nahradí súčasná ministerka dopravy Sonja Mikkelsenová. Na jej miesto nastupuje jeden z čelných predstaviteľov Sociálnodemokratickej strany Jakob Buksti.

Vládne zmeny sa vďaka negatívnym výsledkom prieskumov očakávali už niekoľko mesiacov. Podľa najnovších výsledkov by strana Nyrupa Rasmussena v prípade volieb získala v 179-člennom parlamente o 23 kresiel menej, pričom v súčasnosti má 63 miest.

Dánsky premiér, ktorý je v úrade od roku 1993, dnes novú vládu formálne predstavil aj kráľovnej Margaréte II.