totiž hororové sny, že namiesto chutných sardiniek naukladaných pekne jedna vedľa druhej, tam bude Britney v tomate a ešte bude smrdieť rybinou.

Zo začiatku som proti tejto už teraz vraj silikónovej dievčine nemal nič. Veď od začiatku bolo predsa jasné, že viac ako o spev a hudbu ide o jej peknú tváričku a vyzývavé pohyby. Jednoducho som si ju nevšímal a bral ju tak, že sa raz istotne rozpadne. No čo sa nestalo.

Prišli MTV Video music awards, kde zažiarila. Dobre, to sa ešte dalo prekusnúť. Veď tieto ceny sa predsa odovzdávajú na základe hlasov poslucháčov. Niežeby som bol nejaká stará rakovina, ktorá počúva Senzus, ale nebojím sa potom povedať, že moja generácia má pekne skazený vkus.

Čo ma však úplne uzemnilo, bolo zverejnenie nominácií na tohtoročné Grammy. Dominujú v nich interpreti ako Backstreet boys, Christina Aguilera, samozrejme Britney a dokonca sa tam objavil aj Lou Bega. Takéto mená by podľa mňa mali súperiť nie na najprestížnejších svetových hudobných cenách, ale skôr na Grammy Košice - okolie.

Mne, ako fanatickému obdivovateľovi Madonny, pripadá nad hviezdy absurdné, že práve moja bohyňa musela na uznanie na cenu Grammy čakať skoro dve desaťročia, zatiaľ čo taký Lou Bega si zaspieva "Little bit of..." neviem čo a hneď ho nominujú na mužský spevácky výkon roka. Však je to veselé? Alebo skôr smutné? Nechcem znevažovať rozhodnutie a názory amerických hudobných kritikov, ale z roka na rok mám stále väčší pocit, že aj medzi nimi sa "skomerčnieva".