otestovať znalosti všetkých tohtoročných maturantov i písomne. U nášho západného suseda prebiehalo podobné sondovanie už od roku 1997, keď bola otestovaná iba reprezentatívna časť a v rokoch 1998 a 1999 všetci maturanti. V Českej republike sa ale na rozdiel od Slovenska stretlo zavádzanie štátom kontrolovanej skúšky s oveľa väčším mediálnym ohlasom a vyústilo do akejsi diskusie o jej kladoch a záporoch. Medzi najzávažnejšie dôsledky by mohlo patriť uznanie maturity ako písomnej časti skúšky na vysokú školu v ČR. Ďalej sa chce české školstvo pretransformovať zo spôsobu výuky tzv. bifľošského, čiže zameraného na memorovanie dátumov a hesiel na praktickejšie pre život a viac sa zamerať na rozvoj osobnosti a individuality jednotlivého študenta. Na Slovensku sa však vôbec nič nedeje. Je tak celkom možné, že sa všetci podrobia tomu, čo nám naše ministerstvo nadiktuje a dôjde k situácii, keď napríklad schváli povinnú maturitu z matematiky pre všetkých alebo ťažší a ľahší typ maturity. Pre úplnosť treba dodať, že v Česku to pravdepodobne bude fungovať práve takto, no iba ťažší variant bude uznaný pre vstup na vysokú školu. Akosi mi však nie je jasné, aký to má zmysel. Nie je jednoduchšie a najmä logickejšie nechať slabších žiakov zmaturovať na horšie známky, prípadne nech nezmaturujú vôbec? Pripadá mi to ako prežitok zo socializmu a zo zrejmých dôvodov mnohých určite zvedie k lenivosti. Ďalšou vecou je povinná maturita z matematiky, ktorá sa ma, pánboh zaplať, dotkne len ako mapovací test a nebude tvoriť súčasť môjho maturitného vysvedčenia. Keďže však nie som sebecká, úprimne ľutujem tých chudákov čo prídu po mne a napriek svojmu očividnému talentu na humanitne orientovaných predmetoch sa budú v nočných morách budiť zo sna ako ja pred písomkou z tohto neradostného predmetu, ktorý je tak absurdný, fiktívny a nezrozumiteľný, že v ňom takmer nikto nenachádza záľubu. To ale nie je chyba samotnej matematiky, ktorá by kľudne mohla byť podnetná a zaujímavá, keby jej výuka nebola celkom odtrhnutá od reality a absolútne abstraktná. Škoda, že si ministerstvo nedá najprv doporiadku celý školský systém počnúc základnými školami, ale začína rovno od konca. Ministerstvo možno nechápe ako povinnou matematickou skúškou ešte viac zovšeobecní už aj tak príliš všeobecnú výuku na základných školách a gymnáziách. Gymnazista potom prekvapene pri podávaní prihlášky na vysokú zisťuje, že mnohé požadujú úzkošpecializovaný talent s načítanými odbornými knihami a následne prepadáva hystérii a samovražedným tendenciám. Mal si skôr uvedomiť, že nie po diskotékach a baroch sa povaľovať, lež na prijímačky sa pripravovať už od útleho detstva hodno jest! Ale vzhľadom na nízku uvedomelosť väčšiny ľudí by si to mohli uvedomiť starší, skúsenejší a hádam aj múdrejší ľudia narábajúci so školstvom. Má sa čítať mnoho, nie mnohé, lebo kto je všade, nie je nikde.
Autor: Linda Klanicová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
