Experimentálna scéna uvádzajúca klasické hry, "preložené" do reči súčasnosti umom režiséra Valentína Kozmenka Delindeho tentokrát siahla po najznámejšom diele Augusta Strindberga Slečna Júlia. Kto to bol August Strindberg? Slávny švédsky dramatik oscilujúci medzi genialitou a šialenstvom, ktorý svoju tvorbu charakterizoval ako "vyzliekanie sa na námestí do naha". Odbúraval tabu aristokratickej a meštiackej spoločnosti, a len tak mimochodom označil manželstvo za inštitúciu, ktorá formálne legalizuje prostitúciu. V hre sú obsadení traja herci, ktorí podali výkon s maximálnou aktivitou pri ťažkej hre s dominantným postavením dialógov. Akcia tentokrát ostala v úzadí, čím sa líši od ostatných hier, ktoré uvádza Jorik. Tento fakt však len podškrtáva podstatu divadla a hereckého umenia. Nenáročný divák možno pocíti v porovnaní s ostatnými hrami mdlosť, no určite má možnosť pochopiť zmysel a podstatu tvorby ak sa ponorí do deja a úprimne sa zžije s vnútornými pochodmi jednotlivých postáv. Podľa autora je to hra medzi mužom a ženou na život a na smrť. Anatómia vzťahov a dispozície človeka ovládať, či byť ovládaným. Režisérova interpretácia tejto hry je v zápletke trojuholníkového vzťahu: Jeana, jeho družky Kristíny a slečny Júlie. Nevinné milostné dobrodružstvo Jeana a Júlie vrcholí v osobnú drámu všetkých troch. Gro lásky - jej relatívnej podoby obsiahnutej vo všetkých hrách Jorika bolo opäť zachované, no predsa má táto inscenácia isté odlišnosti. Odlišuje sa dominanciou textu (dialógu) nad akciou a obsadením menšieho počtu postáv. Aký na to mali názor samotní herci? Opýtali sme sa...
B. Dubielová (Kristína) sa k menšej dynamickosti hry vyjadrila: "Dynamika je v prežívaniach a citoch. Moja postava je dosť dynamická, pretože Kristína prejde veľkým obratom".
M. Kolbašský (Jean) potvrdil, že dialóg je nosný a dodal: "Text je tak silný, že hra sa stáva zaujímavou hlavne psychológiou vývoja postavy a situácie, ktorá vzniká. Text je tak zaujímavý, že by bolo na škodu, ak by sa to robilo inak".
A. Ballová (Júlia) povedala, že pre ňu je jej postava veľmi dynamická práve vnútorne a k menšiemu počtu hercov dodala: "Nie je dôležité, koľko je v hre hercov, ale to, kto ťa ako vníma a s kým pracuješ. Všetko je založené na schopnosti sa vnímať a počúvať".
B. Dubielová v tom vidí aj výhodu aj nevýhodu a hovorí, že: "Výhoda spočíva v tom, že režisér s nami mohol herecky viac pracovať a venovať sa nám. Nevýhoda - isté riziko je vo zvýšenej schopnosti udržať pozornosť diváka, utiahnuť túto ťažkú a náročnú inscenáciu. Ako sa nám to podarilo? To nech posúdia diváci." Diváci posúdili... a ocenili potleskom s opätovným štvornásobným vyvolaním hercov na scénu. "V hre je presne ten počet hercov, ktorý dokonale rozohrá zápletku - problém, ktorý Strindberga a aj režiséra zaujímal. Menším počtom hercov sa dynamika potláča prirodzene. Je to herecké predstavenie, založené na hercoch, nie na technike, rekvizitách a symboloch. Herec musí mať voľnú ruku. Je to ťažké a je to pre mňa zároveň výzva", podotkol M. Kolbašský.
Zaujímalo nás takisto aj to, ako sa vrhli na svoje role, ako ich strávili a aké bolo ich osobné vysporiadanie sa s odlišným charakterom svojej postavy. A. Ballová priznala, že: "Človek vychádza sám zo seba - zo svojich zážitkov, skúseností, ktoré zažil vo svojom živote. Snaží sa vkladať do postavy čosi zo svojho ja". Opačný charakter postavy Jeana je pre M. Kolbašského fascinujúcim: "Moja postava je mne úplne neprirodzená tým, že ten človek myslí a správa sa celkom opačne ako ja. Začínam robiť niečo, čo by som nechcel robiť, no musím nájsť motivácie a snažím sa úprimne sa v tom orientovať. Práve to je pre mňa zaujímavé".
Autor: Marianna Mazáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
