Košiciach. Prokurátor ho obžaloval z trestného činu vraždy, ktorej sa dopustil 18. septembra lanského roka vo dvore rodinného domu na Prešovskej ceste v Košiciach. Tam, po predchádzajúcej hádke a po tom, čo ho fyzicky napadli Elemír s Jarom, bodol kuchynským nožom s dĺžkou čepele 15 cm a šírke 2,23 cm, Jaroslava S. Spôsobil mu bodnorezné poranenie hrudníka s prebodnutím srdca a pľúc, poranenie chrbta s prebodnutím bránice, sleziny a hrubého čreva. Teda zranenia, v dôsledku ktorých poškodený na mieste činu zomrel.

O tom, čo tomu predchádzalo, vypovedal obžalovaný: "V meste som stretol Elemíra a Jara. Niečo sme spolu vypili a oni ma potom zavolali, aby som šiel s nimi do domu na Prešovskú cestu, kde bývali. Keď sme tam prišli, sedeli sme a pili jablčné víno. Potom došlo k hádke... Bol som opitý, hádali sme sa, lebo Elemír chcel, aby sme pre neho kradli. O čosi neskôr ma on i Jaro napadli a bili dreveným poriskom, ktoré na mne polámali. Kopali do mňa všade, kde zasiahli. Bol som nielen dokopaný a dobitý, ale rozbili mi aj hlavu, z ktorej mi tiekla krv... Nechali ma ležať v kôlni, ale ešte predtý sa na mňa Elemír vymočil..." Obžalovaný dodal, že po bitke a údere poriskom po hlave bol otrasený. Chvíľu mu trvalo, kým sa pozviechal a vyšiel z kôlne. Na dvore mu skrížil cestu Jaro. "Mal v ruke nôž, ktorý mi priložil na krk a povedal, že živý z dvora neodídem. Podarilo sa mi vykrútiť mu nôž z ruky. Naťahovali sme sa a pamätám, že som ho bodol do brucha aj do chrbta... Na všetko si presne nespomínam, bol som opitý. Bál som sa ho. Urobil som to pod vplyvom toho, čo sa krátko predtým stalo v kôlni," opísal tragickú udalosť Július M. Nezľahčoval svoju vinu a bol to on, ktorý zalarmoval policajtov a oznámil im, že zabil... "Mal oblečené rifle a bol do pol pása vyzlečený. Všimli sme si, že má zakrvavenú hlavu a plecia, rukami gestikuloval a niečo hovoril. Po zastavení služobného auta sme počuli, ako vykrikuje, že zabil človeka... Ukázal nám aj miesto, kde sa to stalo. Keď som prišiel do dvora domu, ktorý označil, na sedačke som uvidel chlapa. Sedel šikmo a nejavil už známky života..." vypovedal policajt Vratislav V. On i jeho kolega potvrdili, že obžalovaný bol v šoku. Nebránil sa, ani nekládol odpor, keď ho pripútali k stĺpu...

"Keď som Jara zbadal sedieť na podstienke, mal vypúlené oči. Nevedel som, že je mŕtvy, myslel som si, že je len nadrogovaný," povedal Elemír, ktorý vo vražednej kauze vystupuje ako svedok. Opísal aj to, čo vražde kamaráta predchádzalo. "Okolo 14. hodiny sme šli z mesta domov na Prešovskú ulicu a Jula sme zobrali so sebou s tým, že môže u nás bývať. Sedeli sme na dvore a popíjali víno. Julo bol drzý, stále nám skákal do reči. Prestalo ma to baviť a tak som šiel spať. Keď som asi po hodine vyšiel von, videl som Jula, že je vyzlečený do pol pása. Stál nad Jarom a v ruke držal nôž, ktorým ho pichal do chrbta," vypovedal v prípravnom konaní svedok Elemír K. Až neskôr priznal aj to, že v kritický deň mal krátko pred tragédiou s Julom konflikt a udrel ho poriskom po hlave. Potom ho vraj nechal a bil ho len jeho kamarát Jaro. Netajil sa však tým, že keď poriadne zbitý Julo ležal v kôlni, tak sa na neho aj vymočil...

Pri pitve poškodeného znalci zistili päť útokov bodnorezným nástrojom, spôsobených malou až veľkou intenzitou. Po zasadení bodnoreznej rany na hrudníku a poranení srdca sa podľa znalcov poškodený mohol ešte krátky čas pohybovať. V dôsledku tohto zranenia však došlo k nahromadeniu krvi v osrdcovníkovom vaku a k stlačeniu srdca a veľkých žíl, nakoniec i k zastaveniu činnosti srdca a niekoľko minút po zranení i k smrti, ktorej sa nedalo zabrániť ani okamžitým poskytnutím odbornej lekárskej pomoci.

Z incidentu, ktorý skončil smrťou Jaroslava S., však bez zranenia nevyviazol ani obžalovaný. Pri nakladačke dreveným poriskom, ktorú sprevádzali kopance do celého tela, utrpel dve tržnozmliaždené rany v čelovo-temennej oblasti vlasatej časti hlavy, tržnú ranu na chrbte, škrabance na čele a hrudníku, ako aj krvné podliatiny na hrudníku. Jeho zranenia si vyžiadali liečenie, ktoré trvalo 21 dní. Ich charakter nasvedčuje tomu, že vznikli pri bití obžalovaného dreveným poriskom, keď ležal na ľavom boku a rukami si chránil hlavu. To je však už iná kauza, v ktorej sa pre trestný čin ublíženia na zdraví bude zodpovedať Elemír K.

Obžalovaný bol doposiaľ viackrát súdne trestaný, no vždy len pre drobnú majetkovú a nie násilnú trestnú činnosť. Mal vynikajúce charakteristiky, no v ich záveroch bolo konštatovanie, že to o ňom platilo len dovtedy, kým sa neopil. Nebyť alkoholu, Július M. sa pred súdom nemusel zodpovedať pre vraždu kamaráta z mokrej štvrte. Dopustil sa jej v ťažkom stupni opitosti a i keď v minulosti absolvoval dve protialkoholické liečenia ambulantnou formou, na alkohole je závislý aj v súčasnom období.

Po vykonaní dokazovania pred súdom prokurátor zotrval na obžalobe, ale navrhol mimoriadne zníženie trestu s poukázaním na poľahčujúce okolnosti. A práve nimi argumentovala i obhajkyňa, ktorá poukázala na to, že to bol jej mandant, ktorého napadli, zbili a ponížili. V čase, keď mu už nebohý Jaroslav S. priložil na krk nôž, nemal na výber a vykrútil mu ho z ruky. Išlo mu o život a tak sa bránil, ako vedel... To, že zabil, oľutoval a sám oznámil polícii. Obhajkyňa Júliusa M. navrhla súdu, aby ho spod obžaloby prokurátora oslobodil, resp. v prípade uznania viny, mu uložil mimoriadne znížený trest.

Muži v talároch ho napriek uvedeným okolnostiam uznali vinným z vraždy. Poľahčujúce okolnosti súd zohľadnil len pri uložení mimoriadne zníženého trestu. Július M. dostal 7 rokov, ktoré si odpyká v druhej nápravnovýchovnej skupine. Obžalovaný sa k verdiktu nevyjadril, ale zato sudcom, prokurátorovi a najmä svojej obhajkyni poďakoval za ich prácu.

Rozsudok nie je právoplatný.