hádke nespomenieme, kvôli čomu bola. Kvôli tomu, že manžel sedí pred televízorom a manželka nevie, do čoho sa pustiť? Že si ani deti, ani manžel nevyzul topánky a preto ona musí kvôli nim znovu umývať predsieň a vysávať obývačku? Že ona pripravila večeru a dvakrát ju musela zohrievať, lebo on sedí ako pribitý pred obrazovkou, na ktorej sa práve odohráva hokejový zápas? Manžel nechce byť vyrušovaný, čo vyjadrí kategorickým imperatívom "Buď ticho!" Manželka nie je ticho, naopak - začne s výčitkami, lebo tie dve slová sú poslednou kvapkou do ohňa napätia nie z momentálnej situácie, ale z nahromadených problémov, ktoré nás trápia.

K hádke treba aspoň dve osoby. Keby bol on zvolil inú formuláciu a nie "buď ticho", alebo ak ju už zvolil, keby si ona zahryzla do jazyka a nezačala zlostne reagovať, k hádke by nedošlo.

Hádka je síce tiež určitou formou komunikácie, ale nie vždy účelnou. I keď vieme, že sú iné spôsoby, ako sa dá dohodnúť, aj tak sa hádame. Privolávame si zbytočné problémy, aj zdravotné a často máme pokazenú náladu aj niekoľko dní, navyše si to odnesú deti. Preto je tu niekoľko preventívnych bodov pre prípad, keď je situácia zrelá pre výbuch:

* zavrime oči a trikrát sa zhlboka nadýchnime

* počítajme po troch od päťdesiatky k nule

* urobme 30 krokov v byte, ako nám to vyjde

* obráťme sa dvakrát doľava a trikrát doprava, hovorme si pritom nejakú riekanku alebo zaklínadlo

* vyslovme päťkrát svoje meno pospiatky

* roztvorme široko oči aj ústa a vyplazme jazyk - čím viac, tým je to lepšie

A ešte niečo: nepotlačujte v sebe zlosť a nebojte sa hovoriť o svojich pocitoch, nesnažte sa ale toho druhého za každú cenu umlčať alebo ukričať, dajte mu priestor, aby sa vyjadril. Neurážajte zbytočne a nehanbite sa ospravedlniť. V amerických i anglických filmoch sa veľmi, až prehnane často, jeden druhému ospravedlňuje, my sa ospravedlňme aspoň raz. Slovko "prepáč" dokáže často zázraky.